Značne preplnený popolník mi jasne signalizuje že som sa už hodnú chvíľu nepostavil od stola
a že ak tu ostanem ešte sekundu pravdepodobne zapustím korene. Okno otvorene do korán,
prázdna fľaša od vína len tak pohodená na zemi pri radiátore, tričko s jeansami ležia kúsok
odtiaľ a porno časopis ktorý mám asi ešte od puberty leží mierne pokrčený na poličke.
Úžasne.Ešte teraz cítim tu sladkastú Romaninu voňavku ktorá bola poobede predzvesťou výbuchu
nekonečnej vášne. Mám pocit že to celé začalo tou fľašou vína ktorá teraz leží na zemi. A ak sa
nemýlim pokračovalo to kúpelnovou scénou,po ktorej prišla zápletka v predsieni a vyvrcholenie
v mojej spálni. Lenže problém je v tom že Romana prišla a aj odišla ako všetky tie ostatné ženy
a ja tu znova ostávam sedieť sám.Možno je to mojím prístupom a možno jednoducho neviem
nájsť ženu ktorá by ma fascinovala natoľko aby som o ňu bojoval. a Potom je tu ešte tá
posledná možnosť ktorú si jednoducho nechcem pripustiť. Je to vôbec možné?? Nie ona
nemohla byť tá pravá. Keď tak nad tým rozmýšľam mám pocit že som mierne senilný.
A kto je Ona? Hmm, v prvom rade minulosť. Záležitosť stará už viac než rok. Chýba mi?
Áno, priznávam bolo to úžasne ale je podstatné položiť si otázku či mi chýba ona alebo
láska ako cit. Miloval som tie zimné večery ktoré sme strávili intelektuálnymi žvástami
pri stlmenej hudbe,alebo rána keď som sa prebudil vedľa nej a pred odchodom sme si stihli,
dať ešte rýchlovku ktorá nás potom takmer celý deň držala v miernej eufórii. Poobedia kedy
sme zbehli do Tesca zaklinený do seba a kúpili sme si niečo ľahké na večeru plus balík
gumených medvedíkov a občas aj nejaké tie dámske magazíny typu Eva pre ňu. Ja som
sa hral na skromného a uspokojil som sa zo šalátom ktorý sme nakoniec zjedli aj tak spolu.
Idylka.Dokonale krásny a bezstarostný život po boku zo ženou ktorú milujem. Lenže všetko
má svoj začiatok a koniec. Akurát ma mrzí že toto skončilo skôr než mi to začalo skutočne
chutiť.Všetko pokazil jej neplánovaný odchod pred Vianocami. Vraj musí ísť navštíviť Mamu.
Zmieril som sa teda s tým že strávim Vianoce s mojou rodinou. S nahlúplym, arogantným a
hlavne nepríjemným nevlastným otcom ktorý mi chce neustále kecať do života a jediný kto
má pravdu je on, zo sestrou v puberte ktorá bude vybavovať životne dôležite telefonáty s
kamarátkami o tom ktorý chlapec je najzlatší a s citeľne znateľným strachom sa bude
neustále pýtať, Mami či náhodou nepribrala lebo má pocit že má o niečo väčší zadok.
No a nakoniec s mamou ktorej náladovosť narástla do gigantickej veľkosti.Úžasné.
No ale kusol som si do jazyka, Vianoce a Silvester som strávil s telefónom v ruke,
lebo som jednoducho potreboval počuť jej hlas. Čím častejšie tým lepšie.
Dva týždne ubehli pomerne rýchlo a Ona sa vrátila od Mami ako vymenená,
sarkastické poznámky na moju adresu bolo denné menu, a ako prílohu mi často
naservírovala aj zúrivý záchvat kedy som bol pre ňu ten najväčší kokot a imbecil s
dierou v hlave. Bola tak rozkošná v tom negližé a zároveň mi tak veľmi pripomínala
rozzúreného Býka s Toleda až som mal pocit že vybuchnem. Nakoniec to s nej
vypadlo. Sánka mi padla až na zem a neveril som vlastným ušiam... Už 5 dní jej mešká
menštruácia. Utekal som kúpiť tehotenský test s fatálne zmiešanými pocitmi.
Ak to je pravda a budem otec? Nie to nie je pre mňa. Dieťa je priveľká zodpovednost.
Pribehol som naspäť k nej najrýchlejšie ako sa len dalo a je to tu. Okamih pravdy.
Sakra ja debil mal som si dávať väčší pozor. Čo ak je tehotná? To sa mi snáď iba sníva,
Otvárajú sa dvere na kúpeľni a vychádza Ona s úsmevom od ucha k uchu.
Negatívne.
Myslel som že všetko je už konečne v poriadku a sadne to späť do starých koľaji.
Ale evidentne som sa mýlil. Miloval som sa s ňou, držal som ju pevne v rukách
ale ona bola aj cesto preč. A celý vzťah v kýbli. Ja debilko bláznivo zamilovaný
a ona už išla len na zotrvačník. Videl som jak sa mi stráca každým dnom pomedzi
prsty. A potom to prišlo. žiadny happy end.....
No a asi by som sa mal vrátiť späť k tej otázke či mi chýba Ona alebo láska ako
taká. Neviem, je to naozaj ťažké posúdiť. Možno mi chýba cit aj ona súčastne.
A tak si zapaľujem poslednú cigaretu v krabičke a pomaly upadám do letargie.
autor:Matys
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tyrquise
20. 12.decembra 2008 18:16
Super ...uzasne sa to cita
Napíš svoj komentár