len stojí obraz za obrazom, neviem sa odtrhnúť,
plod ľudského rozumu, pre potešenie mysle stvorený,
už nás drží vo svojich kliešťach pevne- kto ma oslobodí?
Už mi došli myšlienky, sila ma už dávno opustila,
robím, čo nechcem, čo mi kážu, a on len obraz za obrazom
ponúka, to čo nemám, ale všetko klam, preklínam ho,
no stále sedím, neviem sa odtrhnúť- kto mi pomôže?
Údy mi oslabli, už sa nezdvihnem,
zhodil ma na dno, krídla mi odstrihol,
on sa len smeje, tiež sa smejem,
som v jeho moci, robím čo chce- kto ma zachráni?
Otrokom som, nemám vôľu,
myseĺ mám uveznenú, je to sen? ,
a vidím a chcem, lebo len on chce,
ťažké sú okovy, chcem plakať a nemám sĺz- kto ma spasí?
Hľa zhasol náhle, nieto svetla,
sprvu ma postreh minul, v sladkom spánku,
hĺa okovy opadajú, myseľ sa čistí,
vracia sa sila, život ku mne vracia- kto je to?
Už môžem vstať, svet je nový,
nepoznám ho, bojím sa, vstávam zo spánku,
prichádza čisté svetlo a napľňa ma láska,
život ma nápĺňa, On ma napľňa, viac sa nemusím báť.
Rastiem, vyvíjam sa, zelenú na mne listy,
vracia sa moja krása, vidno prvý kvet,
lebo on uprel na mňa svoje oči,
a ja vidím, čo on vidí- už je len láska.
Hľa celý svet sa prebúdza, vstáva zo spánku,
rozlepujú sa mu oči a všetci už vidia,
láska ich živí, láska ich tvorí,
pod Jeho krídlami sú, už zomrel strach.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár