Nuž, tak som sa dnes viezla domov zo školy autobusom... necelých 50 kilometrov a počúvala som mp3 a snažila som sa spať... a kristušák, ani za boha to nešlo.
Teda, pozerala som von oknom, len tak, do blba. A autobus postupne míňal tie malé horehronské dedinky daktoré... Také milé, učupené domčeky, jéj. Padá hmla...? Nie... oni si dymia tými malými komínikmi pár domčekov... trocha dymu a všade krásna príroda, no tak to bola scenéria na obraz svetového formátu.
Tak sme si fičali ďalej... A furt som pozerala von tým oknom špinavým, na stromčoky, kríčky, Hron, čo tiekol povedľa...A až ma myklo odrazu, taký vták veľký nejaký vyletel tam od Hrona, by som prisala že nejaký albatros ale to neviem, či tu žije ale tak no...holub to nebol
Tento blog nebude mať nejakú šťavu alebo čo.. to nečakajte.
A tak sme si šli ďalej... A zapadalo slnko... lenže tá krása jedného okamihu sa mi geniálne vryla do pamäti, to slnko sa nachádzalo za jedným veľkým opadaným stromom, ešte aj nejaké obláčky ho kryli... a krásne v tej korune stromu sa ukázali všetky farby, od tmavočervenej až po ružovooranžovú, krása, krása, a plynulo to prechádzalo do tej ešte ako-tak modrej... a po pootočení hlavy aj mesiac bolo vidieť... naraz, slnko aj mesiac, na jednej postupne tmavnúcej oblohe jáj
A tak sa vtedy človek nejak zamyslí... že aký je tento svet krásny. Ešte aj deň som mala dobrý.
Dobrý deň, síce v škole, ale s priateľmi. Kto má priateľov, je šťastný.
Som zdravá. Kto má zdravie, je šťastný.
Milujem a som milovaná. SOM ŠŤASTNÁ, mám neuveriteľné šťastie...
A snažím sa vychutnať každučkú chvíľku života. A poučiť sa aj na najmenšej chybyčke. A učiť sa niečo nové...a byť dobrým človekom. Pretože život je krásny, ale bohužiaľ, aj krátky....
Predposledný odsek a prvá veta z posledného... áááá... BODKA. čo viac treba? nádhera, zmysel života nehľadaj(a keď nájdeš, tak mi napíš , ale pokial maš pre čo/koho žiť a je ti pri tom dobre, určite to zmysel ma //Nó.. som to napísal ako keby sa išla zamordovať nejaka labilná osôbka, sorry
PS: Všetko zlé je na niečo dobré, nie? možno to zúžitkuješ neskôr a potom sa budeš vystatovať, že aha kde ja už som a nič ma neprekvapí No dobre koniec
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
"Na svete je toľko krásy, že sa bojím, že to moje srdce neunesie a pukne."