Angela a jej slovo

Bolo raz jedno krásne dieťa
menom Angela. Pravdou je,
že rodičia ju naučili,
že nikdy nemá vravieť NIE.
Poučili ju, že s rodičmi
sa nesúhlasiť ani nedá.
A ak sa dcérka pozabudla,
ostala v ten deň bez obeda.

Angela rástla čoraz krajšia,
navyše bola veľmi milá.
Nikdy sa s nikým nehádala,
nikdy mamičku nezlostila.
Podelila sa o poslednú hračku,
a na jedno vždy pamätala:
Rodičia majú stále pravdu,
lebo sú veľkí - a ja malá...

V škole zas ako malý anjel
v prvej lavici sedela,
na slovo všetkých poslúchala,
vždy tichá, plachá, nesmelá.
Učitelia ju zbožňovali,
všetko vždy dobre vedela.
No nik sa nikdy neopýtal:
"Čo by si chcela, Angela?"

Nikdy nebola osamelá,
priateľov mala plný dom.
Získala si ich slovkom ÁNO,
a vždy ochotným úsmevom.
Keď ktosi čosi potreboval,
stačilo na ňu zamávať.
A ona riekla: "Samozrejme,"
aj keď ju zmohla únava.

Čas plynul ďalej, jedného dňa sa Angela za seba obzrela:
tridsaťtri rokov má, výstavný dom
a úspešného manžela.
Má syna aj dcéru, čo chcieť viac,
život je ružový sen.
Spýtajte sa jej, či je šťastná,
odpovie: ,,Áno, ďakujem."

No jednej tmavej studenej noci
ležala Angela v posteli.
Nemohla zaspať, namiesto snov
jej myseľ mraky zastreli.
Sama už nevedela prečo,
no zrazu túžila zo sveta zísť.
Prosila nebo, nech si ju vezme,
chvela sa ako suchý list.

Odrazu začula vo svojom vnútri
tiché láskavé volanie.
Akýsi hlas jej odpoveď dával
a odpoveď znela NIE.

Angela v tej chvíli pochopila,
čo jej to zachránilo život
a ktoré dôležité slovo
jej oči náhle otvorilo:

NIE, ďakujem, mám iné plány,
NIE, ba práve naopak,
NIE, len to pekne spravte sami.
NIE, dnes to nechám tak.
NIE, ja som chcela čosi iné.
NIE, nemám záujem.
NIE, nevládzem a NIE, už končím,
radšej NIE, Ďakujem.

Angela bola zrazu iná.
Rodina, priatelia, všetci známi
sa celé dni len čudovali:
"Ktože je to tu vlastne s nami?"
Jej oči hľadia pevne, priamo
a v hlase zvláštna radosť znie.
Angela onej pamätnej noci
zistila, že smie vravieť nie.

Dnes je Angela najprv človek,
až potom matka a vydatá žena.
Vie presne, čo jej právom patrí.
Má vlastný život a ľudia si ju cenia
nie preto, že vždy povie áno,
ale preto, že čosi vie.
Má svoje ciele, ambície,
svoj názor a vie vravieť NIE.

A deťom vraví: "Ak nesúhlasíte
berte to ako dobré znamenie.
Nikdy z vás nebudú dospelí ľudia,
ak nedokážete riecť NIE.
Viem veľmi dobre, že nemám vždy pravdu,
a vy zas viete, že vás milujem.
Takže sa naozaj nemusíte trápiť,
keď vravíte: "NIE, ďakujem"


poučné a milé
nuž... keby dačo, písala som to ja, lebo som si práve všimla ten červený obdĺžnik že nezverejňuj čo si nepísal/a ty...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu