A máme tu koniec. Za pár hodín. Ťažko tomu uveriť, o to ťažšie, že sa sem sere to euro... Česi budú na čele, nás čakajú nové možnosti, každého nové začiatky, môžme byť lepšími, dáme si záväzky a predsavzatia o ktorých skoro stopercentne vopred vieme, že ich nedodržíme ani prvý týždeň...
Ideme byť noví.
Každý sa bude zrazu cítiť nový ako ten rok...

A ten, čo je za nami...? Teraz môže každý spomínať na vzostupy a pády. Čoho bolo viac? Budúci rok kompenzujeme a vyvažujeme. Aj tak je to všetko minulosť... vzťahy, hádky, problémy, lásky, radosť, smútok, chvíle nepokoja a stresu a potešení a šťastia... Spomínate si? Je to všetko preč... lezie na mňa nostalgia.

O pár hodín budeme hovoriť o zážitkoch z dnešného dňa ako ozážitkoch z minulého roku.
Všetci veríme, že teraz bude všetko lepšie. S nádejou a strachom v srdci. Chaos, obavy, viera... A dotieravé spomienky na to minulé.

Tak teda pospomínam na tento rok aj ja.
Ako mi dlho trvali, kým som sa naučila písať v dátume osmičku miesto sedmičky.
Ako som sa rozhodla zmeniť časť stereotypu a odišla z intráku.
Ako sa mi pohnojil vzťah s najlepšou kamarátkou.
Ako sa to hnojilo ešte viac...
Aká bola prvá prax super. Super super a najlepšia.
Ako som sa rozišla s tým...ach hej. Blbcom.
Ako som sa kúsok na to dala dokopy s Macom a aká som šťastná.
Ako som sa zhoršila v škole...
Ako som sa prihlásila na vodičák a bola som z toho strašne rozklepaná.
Ako sa mi úspešne skončil školský rok a úspešne som s Macom strávila týždeň doma bez rodiny
Ako som nastúpila na tú najprijebanejšiu prax, na akú to len šlo.
Ako mi tam bolo hrozne a mala som z tej ženskej depresie.
Aké super boli workshopy...
Ako bolo super na Liptovskej Mare a ako rýchlo ubehli prázdniny.
Ako som sa rozhodla vypadnúť budúci rok z tej blbej školy. Nikto ma nebude zadupávať do zeme ako pripináčik.
Ako som konečne dosiahla osemnástku a patrične ju oslávila.
Ako som úspešne získala na prvý pokus vodičák!

Aká som zamilovaná.♥

Aká dobrá bola tretia prax až na tých 2200 schodov denne a chlípnych robošov.
Ako som si vydobila dlhšiu večierku!
Aké pekné boli Vianoce a akú peknú fúkaciu harmoniku som dostala mieto saxofónu.
A ako mi to celé bude chýbať.

A aké mám obavy z toho budúceho a neznámeho..

No nič, večera čaká. Vidíme sa budúci rok.
A prajem vám všetkým - čo najlepší...

 Denník
Komentuj
 fotka
ink  31. 12. 2008 17:44
Aj tebe všetko dobré, a nech je ten nový rok o dosť lepší ako ten minulý!
 fotka
beaniesigel  31. 12. 2008 17:48
najviac neznášam zvykať si na nový dátum.. ešte do mája budem písať 2008
 fotka
mikis  31. 12. 2008 18:16
dufam ten rok 2009 bude o mnoho lepsi ako rok 2008
Napíš svoj komentár