Ľudia pred nami to nemali ľahké. Boli vraždení, boli prenasledovaní, týraní, nemali žiadne nástroje na bojovanie, varenie, žiadne paplóny, sandále, šaty, nohavice či spodné prádlo. Dnešní ľudia si myslia, že to majú ťažké. Mnohí majú. No všetko potrebné pre ich existenciu na tejto planéte už je zabezpečené. Len peniaze. To je celosvetový problém. Niektorí ich majú, iní nie. Mnohí pracujú takmer stále, no stále živoria. Tí ďalší robia málo, a peniaze im idú akoby blesk uťal. Tak vysvetlí mi niekto, aká je to vlastne spravodlivosť?! Ten, kto práve číta tieto slová si azda uvedomí hodnotu života. Hodnotu lásky a šťastia. No a samozrejme zdravia. Bez neho niet života. Žiadne peniaze zaň nemožno pýtať. Je totižto nevyčísliteľné, no mnohí z nás si to uvedomia až keď ležia takmer bez dychu a so závažnou chorobou na rozheganej nemocničnej posteli.
Láska. Každý o nej vraví, no nikto ju ešte nevidel ani neuchopil do ruky – aspoň takto sa o nich píše v poézii a románoch. Podľa mňa lásku možno uchopiť. No nie do rúk, ale do srdca. Pravá láska je len jedna. A tam v diaľke čaká každého, no niektorí nemajú dostatok trpezlivosti a nevyčkajú na ten čas, ktorý im je súdený. Láska sa nám zjavuje v mnohých podobách – láska k rodičom, súrodencom, k iným blížnym a príbuzným, ku kamarátom, priateľom, vlasti a zvieratám. Napokon je to láska ku človeku, ktorého si vyvolí naše srdce. Ak nájdete tu správnu osobu, budete nadoživotne spokojný.
Šťastie. Druhá neuchopiteľná vec. Opäť ho však možno pocítiť v srdci a potom nám vylúdi radostné úsmevy na perách a žiariace očká. Je to čarokrásny pocit. Určite ho pozná každý z vás. Však? Akoby sme sa vznášali v oblakoch a popri nás spievali sláviky a vyletoval ohňostroj. Pestrofarebný a do rôznych výšok...
Och, ľudia, zamyslime sa nad sebou a porozmýšľajme, či sú ozaj niektoré veci, ktoré podnikáme, naozaj také dôležité, aby sme nimi kazili naše životné prostredie. Našu dušu a zdravie. Možno si podaktorí z vás uvedomia, že mám pravdu, no mnohí sa nad mojimi myšlienkami a poznatkami len zasmejú. Ak patríte do tej druhej kategórie, tak ste povrchní a nechcete si priznať chyby, ktoré máte, no vy ich nevidíte a zúfalo ich skrývate pred zrakmi inými neuvedomujúc, že slepí často vidia. Často sú múdri hlúpi ľudkovia. Prosím, neberte to ako urážku, ale ako poučenie do budúcnosti.
Veď život nie je čierny ani biely a už vôbec nie fádny a je taký krátky, že si to človek ani neuvedomí a je na konci svojej púte. Preto treba využiť každý okamih, lebo každý stojí zato, len ho treba vedieť využiť!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár