Okrem toho sme si skvelo zahrali volejbal na volejbalovom krúžku. Hrali sme piati na piatich, keďže nás bolo menej. V našom družstve som mal ešte kamošku, ktorá hrá volejbal veľmi dobre a bývaleho študenta na škole, ktorý to hrá tiež skvelo. Lenže dve baby to hrali ...nech sa neurazia... zle. Jedna zle a druhá ešte horšie Dosť to kazili a očividne nevedeli, čo to znamená "hrať na tri" (Naozaj! Mohli ste im to pripomínať a nič z toho. Asi ich nikto neučil, že keď ste pod sieťou a niekto vám nahrá, tak je lepšie nahrať na smeč ako dozadu, prípadne sa urputne snažiť dať "bágra" za seba.)
Potom však museli ísť domov a my traja sme druhé družstvo, ktoré nás celý čas drvilo, no, nadrvili Bolo to skvelé. Boli sme zohraní, snažili sme sa...
Večer som so spomínanou kamarátkou šiel do kina. Na Polčas rozpadu. Slovenský film som dlhšie nevidel a mám rád slovenský štýl filmov. Je to úplne iné ako americké trháky alebo česká kinematografia.
Film bol vtipný. Nechýbali vtipné situácie, sex a dialógy, pri ktorých sa naozaj nedalo nesmiať, ak niekto niekomu nečakane povedal, že je kokot. Bol to taký realistický pohľad do života ľudí. Povedzme takej strednej vyššej triedy.
Okrem tohto sme sa strašne často smiali aj na divákoch Viete, keď sedíte o dve prázdne sedadlá vedľa staršieho pána, ktorý má úchylno-chorý smiech a smeje sa pri každej scéne, kde sa objaví odhalené poprsie štýlom "To čo je? Vyzerá to vtipne!" nedá sa to vydržať...
Ešte mi nedá nespomenúť dve dámy, ktoré sedeli za nami. Ako to vystihla kamina: "Mudrlantky." Tie ich hlášky a rozhovory ešte pred filmom, boli veľmi zábavné. Aj výber slov potešil: "Jastrili mu oči."
Napokon film skončil veľmi silnou scénou. Smutnou. Idea filmu bola potom každému jasná. Stačí tak málo a všetko sa dodrbe. Občas človek nemusí spraviť nič a rozpadne sa všetko. Rodina, kamaráti, láska...
Nie je vám to povedomé?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale inak, keďže si plánuješ kúpiť tie Matkinove knihy, myslím, že z toho budeš mať podobný dojem...
a áno, pripadá mi to povedomé...bohužiaľ...
ale bude lepšie...mám ťa rada...