Moja naivita :)

Na postel som si hodil notes, že napíšem ďalšiu báseň, ale keď som si pri umývaní zubov snažil zrovnať myšlienky o tom, čo chcem napísať, uvedomil som si, že to bude skôr na blog Tak znova píšem

Tvrdím o sebe, že som naivný. A je to pravda. Poznáte človeka, ktorý uverí niečomu, čo je príliš pekné na to, aby to mohlo byť skutočné? A robí to stále? Neprestane s tým, aj keď vždy nasleduje sklamanie, rana a bolestné vzlyky na podlahe? No, ak hej, tak sa zrejme poznáme, no neviem o tom

Ďalšou vecou, ktorá mi nejde do hlavy je, že som schopný tvrdiť, ako milujem tento život, pretože človek netuší, čo mu prinesie, ale o pár hodín dokážem sedieť v depke kvôli tomu, aký je tento život na mňa nespravodlivý... A ono sa to stále strieda.. Raz hore, raz dole... Idem maturovať z matiky, tak si dovolím to krásne prirovnanie k sínusoide :o)

Dobre, povedzme si úprimne, nie je trochu trápne isť slepo za niečim, čo vás potom nakope do gulí a vy sa zdvihnete a pokračujete v prenasledovaní tej veci, nech už je to čokoľvek? Povedzme to spolu, vážená porota... Je! Hanbím sa za to, ako sa dokážem vznášať z niečoho, čo by väčšina ľudí nebrala zrovna vážne, pretože by to "nič neznamenalo." A môžem mať vôbec dobrý pocit z toho, že sa viem postaviť k oknu, prstami roztiahnuť žalúzie a povedať si: "Niekto na tomto svete ťa bude mať rád práve preto, aký si?"

Neviem... Viem však, že ešte stále verím v to, že na svete je niekto, kto ma dokáže objať a tak smutno-krásne sa usmiať, keď si nechám ublížiť kvôli svojej naivite... Hm a viete, čo je už úplne najnaivnejšie? Že sa usmievam aj napriek tomu, že viem, že zajtra vstanem a budem preklínať lásku a vôbec všetky tie hlúposti, bez ktorých by som si život nedokázal predstaviť

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu