Nepodporujem hlavne tú vieru "más" a zaslepený pohľad na svet. Každá cesta, či do Prešova, či do Bratislavy nieje rovná, vždy kdesi musím odbočiť a aj tak sa dostanem tam, kam chcem. Som kresťan ale nevybral som si to, to keby som povedal rodičom tak ma asi prefackajú, nechcem to však zmeniť, mám k nim rešpekt ako aj k ľuďom okolo a aj k Bohu a určite nechcem nikoho presviedčať o svojej "neviere" naopak, keď už prídem na spoveď, rozprávam sa s farárom rád, pýtam sa ho ako by to riešil atď., tak isto na náboženskej výchove (keď sme ju mali) som sa s vyučujúcim rád rozprával a filozofoval o pravde, čo hovorí na tento fakt a tieto štúdie ... a niektorí ľudia zasvetení viac Bohu ako ostatní veriaci (duchovní otcovia, či katechéti) sú naozaj skvelí ľudia, lebo ťa chápu a snažia sa ti odpovedať. Nekričia na teba, že si vymýšľaš, že ideš zlým smerom, snažia sa len argumenťovať dôkazmi. Samozrejme boli aj takí ktorí si nepriznali, že to mohlo byť aj inak. Tiež rozmýšľam, že navštívim nejaké kresťanské stretnutia, nie preto lebo Boh a 10 prikázaní, ale preto, že ľudia tam sú lepší ako tí "vonku" , môžem sa s nimi v pohode porozprávať o veciach, čo ma zaujímajú a vždy dostanem nejakú logickú odpoveď. Čo by sa stalo keby som sa spýtal nejakého barového týpka že: "Ako podľa teba vznikol vesmír" ... jeho odpoveď by bola asi "Chodopiči" . Aj ja nadávam áno, aj pijem, (síce nefajčím), v škole sa hádam (nie lebo chcem ale rád vyjadrujm svoj názor) a predsa som iní ako tí....
No a už neviem čo napísať, došla mi žila, ale díky, že čítate
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár