Svitaním končí sa mi ďalší sen.
Papršlek svetla do srdca krehkého,
Moja tvár pripomína mi človeka biedného.
Všetko sa to tak rýchlo zbehlo.
Kedy ma prefackalo reality svetlo?
A kde som bola doteraz? Či som bola slepá?
Všetko pripomína mi naše spoločné letá.
Teraz som tu ja, je tu jedna nemá tvár.
Za šťastím a láskou bodku urobil svár.
Teraz som tu ja, opäť stojím na vlastných.
Spomienok vzdať sa chcem, aj keď prekrásnych.
Lásky, tej bolo ako kvapiek v búrke.
Nič iné než moja ruka v tvojej ruke.
Celý vesmír zastaviť stáť!
Bol tu on a chcel ma pobozkať.
V objatí sme presedeli celé dni,
Na lúke hrávali sme hlúpe detské hry.
Na ten deň ostane mi vždy spomienka nemilá,
Bol mojim princom, no ja nebola som jediná.
V momente sa svet rozpadol ako domček z karát.
Ako dlho sa chcel so mnou tak zahrávať?
Všetky krásne slová stratili rázom na cene.
Ty si len klamár, no ja srdce som dala tebe!
Nepýtal si sa, či si ho smieš vziať.
Tvoje objatie ma už nikdy nebude hriať.
Toľko spomienok, zdá sa mi to ako včera..
Lži sa sypali z vábivých úst od rána do večera.
Nikdy by som ti neverila, keby si ma chcel späť.
Toto nie je hra. Som človek ako ty a chcem odpoveď:
Prečo ja? Prečo ty? Prečo? Prečo teraz?
Prosím, vráť mi ten čas a mňa viac nekaz.
Si len smrteľník, no srdce z kameňa.
Ostáva tu položka jedna nevybavená.
Cítim sa ako bez očí, všetko sa mi zlieva.
Prečo zo všetkých som milovala práve teba?
Čas sa späť nevráti, to už viem dávno.
Už som za tým, tak nechaj to už bežať cvalom.
Len sa ťa spýtam, hoc telo sa chce búriť,
Srdce, čo si mi vzal, bude ešte ľúbiť?
Nechaj to, neozývaj sa ku mne, nechaj ma ísť.
Nepýtaj sa, kedy na návštevu smieš prísť.
Pre teba sú moje dvere navždy zavrené,
Už nikdy ťa moja láska nezahreje.
Snáď je to tak aj lepšie,
Že nakoniec všetko vyšlo najavo.
Lepšie, než ďalšie dni strávené s chalanom,
Čo si ma mýli s nejakou atrapou.
Spravil zo mňa paródiu na moje sny.
....
Poznámka: Tú báseň som nepísala o sebe Sila empatie, výsledok verejnej mienky ._.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár