Kde bolo tam bolo, kde nebolo, tam pršalo, kde začínalo, tam končilo, bola ona a bol on.
Boli kamoši a ona sa jemu evidentne páčila, to si všimli aj iní a potom to prišlo - jeho felaz a ich nechutné poznámky.
Ju to dosť vydesilo a preto sa mu začala tak trochu vyhýbať, bála sa, že on potom sa premení na nejaký druh dotieravého hmyzu, či
pijavicu. Ale nie...Žiadna metamorfóza nebola a on sa nezmenil na žiadnu háveď. Bol naďalej len simply On, ten prirodzený šialený chlapec.
Snáď nebola dnešná pretože cítila, že k nej sympatizuje...
No v jeden pekný letný večer sa presvedčila, že to bol asi len falošný poplach, len jej naivita a vtedy jej spadol kameň zo srdca.
Odľahlo jej, že nemusela čeliť jeho citom, ktoré vtedy nedokázala opätovať.
Zdalo sa, že ju chlapec má rád, chcel byť s ňou. A spoločnosť začala mať nároky a výhrady. Začala na nich tlačiť, na ich "nelegálny" vzťah...Snažila sa ich vzťah zaškatuľkovať, zovšeobecniť, "zlegalizovať". Ale nepodarilo sa jej to, odolali jej
nátlakom pretože ani jeden z nich skutočne nevedel kde je presne sever a kam to pláva. Ona však vedela, že je jej s ním veľmi dobre,
v jeho spoločnosti sa cítila neopísateľne šťastne, no do jeho hlavy nevidela...
On sa s ňou chcel každý deň vonku poflakovať do neskorej noci.
Raz odišla na dva dni preč, dva celé dni sa nevideli a ona prišla na to, že jej nesmierne chýba. Keď sa vrátila, on jej dal hneď pocítiť, že už nechce byť viac bez nej. A bolo...Ich svety sa spojili...
No ona nebola šťastná, neverila. Cítila, že ju chlapec ľúbi a ona sa cítila vinná, že ona jeho tak nemiluje, bála sa zamilovať...
On bol k nej tak milý, že nakoniec premohla svoj strach. Ale to bola chyba! Pretože on tomu dal koniec. Ale prečo, keď
boli snáď najkrajší zamilovaný pár na okolí?...Prečo? Dávala si tú otázku...Prečo? Kládla ju aj jemu...
No on mlčky a uprene na ňu hľadel, asi neznal odpoveď...Vybral si radšej niečo iné ako ju...
Preplakala dni a noci. Ale načo? On ju nidky nemal rád, nemohol ju ľúbiť inak by jej to nespravil.
Videla ako sa ničí ako sa zabíja, videla ako má iné, videla ako ho nezaujíma. Chodili okolo seba bez slova, ona sa na neho už ani nepozrela, boli ako dvaja cudzí ľudia. A napriek všetkému začala žiť ďalej, snažiac sa na neho zabudnúť. Nedokázala ho nenávidieť, ale musela. A preto sa len bavila a usmievala ako predtým skrývajúc v sebe veľkú bolesť a nádej, že raz sa snáď dočká aspoň vysvetlenia.
Keď si už myslela, že ten chlapec bude pasé a zmierila sa s tým, že ju neľúbil, dopočula sa niečo.
Na otázku či ju ľúbil, keď spolu chodili, odpovedal "veľmi"...Tak prečo? zvrtlo sa jej zas v hlave?
A ona teraz nechápe a nechápe...Vsadili jej chrobáka do hlavy.
Ale nechce uveriť tým trápnym rečiam ani neuverila a neuverí, pretože jej to nedáva zmysel a ani to nemá...
Je to blbosť a skončí s tým, proste už nemieni ďalej stáť vonku na daždi, keď môže byť vnútri na teple, stála tam už príliš dlho...

A to je koniec, zazvonil zvonec a ona žije ešte stále ďalej až kým ju netrafí šľak zo samej seba

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár