lebo priateľstvo si vzápätí armádu zvolá,
ktorá utýra nevinného tvora...
v jej očiach vidíš všetko
sú priezračné ako horský potok
možno netuší TO, čo ty vieš
možno správne slovo je na to NERIEŠ...
ALE ty chceš cítiť, čo si v živote necítila...
Hej pamätám sa na to, keď som to niekedy v lete písala a pamätám sa aj na všetky pohnútky. Teraz s odstupom času sa na to dívam inaq. Je to celé také čudné, opačné...
Tápala som v tme, myslela som si že som bezcitná a nakoniec som z toho celého aj tak ja vyšla ako tá, ktorá mala jediná aspoň štipku emócií.
Vtedy to bolo iné riešila som priateľstvo, to sa potom upevnilo. Riešila som neistú lásku, ktorá stroskotala po prvom nádychu.
A teraz vidím všetko jasnejšie, možno sa to nemalo nikdy stať, možno som to nikdy nemala dovoliť...
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
luc.ka
10. 10.októbra 2008 14:21
trošku abstraktné pre mňa, lebo by ma celkom zaujímalo, o akú situáciu šlo.
2
...situácia ako vystrihnutá z telenovely...trošku je to zdĺhavé na vysvetľovania, ale v krátkosti boli dve kamarátky a jeden chalan, ktorý takmer zničil ich klíčiace priateľstvo, ale nezničil, stalo sa dôvernejším...všetci boli šťastní, keď zrazu chalan sklamal...
Napíš svoj komentár