8:54 milujem cestu vlakom, hlavne keď je tak šero, trebárs i hnusne, daždivo, a vo vlaku je pekne teplučko, milujem cestu vlakom, keď je tma...je to akosi čarovné, zdá sa mi to tak od mojej prvej cesty vlakom, len niekedy si to neuvedomujem (ale to nie je problémom dnešného dňa). Mám v sebe kúzelný pocit, keď sedím v kupéčku a pozerám von oknom...v tom momente...
Je pondelok a napodiv ja sa mám celkom fajn, žiadna sebaľútosť ani depka ma dnes nesužuje. Cítim sa dobre, keď pokukávam ponad monitor a vonku vidím tú "sivotu" nad Dunajom a vlastne nad všetkým, ani ten žltý domček nemá svoju farbu v takomto počasí. Je to zvláštne, daždivé počasie ma priťahuje, nabíja ma energiou a pritom ma tak nenápadne ťahá do melanchólie, ale vôbec mi to nevadí. Ba čo viac páči sa mi to. Dnes viac ako obvykle.
10:06 pochmúrne. Už teraz mi chýbajú tie jej typické sarkastické poznámky, ale nejdem dnes večer domov, ako každý pondelok. Chválim rozum človeku, čo vynašiel mobilné telefóny, môžem byť aj dnes napojená na prúd sarkazmu, ktorý je tak typický pre ženy z nášho rodu.
...mám ju tak rada, až ma niekedy irituje (sme rovnaké, je to tým), jej slová ma pohladia, podráždia, nenechajú ma chladnú, to je moja mama.
Späť k pondelku...v pondelok mi vždy veľmi chýba, vtedy sa cítim uväznená v dospeláckom svete...stále budem len dieťa svojej matky...
ale dnes je iný pondelok, je upršaný...magický...
Jedno je isté, stačí sa popasovať s pondelkom a celý týždeň potom prežiť v duchu Radujme sa, veseľme sa. Pondelok ostane vždy len pondelkom, aj keď dnes sa javí byť celkom v pohode. Bodka.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ssnehulienka  4. 10. 2010 13:52
milé * aj ja mám rada cestu vlakom... ráno a crz tmu a tak.. je to milé
Napíš svoj komentár