Ako ceruzka zapadnutá na dne peračníka, ktorou nikto nepíše. Ktorá nikomu nechýba. Ktorá je nepotrebná.Ktorá aj keby tam leží rok, nikto si to nevšimne. Cítim sa sama, i keď ma obklopuje veľa ľudí. Cítim sa ako zabudnutý citrón v strede stromu, ktorý nikto cez listy nevidí. Ktorý sa scvrkáva a scvrkáva až úplne hnije. Cítim sa ako celkom chutná pomazánka, zabudnutá v chladničke za chutnejšou klobásou a slaninou.
Ja len chcem mať niekoho rada. Chcem len zdravie. Aby som mohla chodiť ako ostatní, aby som mohla robiť vššetko čo robia ostatné ceruzky, citróny aj pomazánky. Chcem len aby som mohla byť doma, ísť venčiť môjho psa. Bez toho aby mi niekto robil doprovod či náhodou nniekde neskolabudem. Nechcem kolabovať. Nechcem byť slabá. Ale neviem to ovládnuť.
Len chcem niekoho vedľa koho si možem lahnuť na trávu, objať ho, dať mu pusu a s ktorým budem len pozorovať smiešne oblaky a ignorovať kokotiny.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár