Spoznala som ho v utorok. Povedal len "vypni to." Asi päť krát za sebou. Nezdvorilé zoznámenie, nuž čo možno za dúhou to tak robia. Ale už som mu to odpustila. A celkom som si na neho zvykla.
Minule som ho dokonca mihom oka zbadala. Bol....modrý. Ako šmolko! Fakt! a mal biele fúzy. A dlhú bradu. Vlastne vyzeral ako škriatok. Ale modrý. So zelenými očami. A je oblečený v takom hnedom habite s kapucňou akú nosia tí mnísi....hm....františkáni!
Nuž takto vyzerá to moje strašidlo. Ale doposiaľ neviem ako sa volá. Občas mi tresne do postele keď spím. Občas niečo len tak zakričí, alebo zhodí. Ale je fajn mať spoločnosť. Aj keď trochu inú ako by sme si mysleli
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
qossyend
3. 5.mája 2012 13:49
aj ja chcem tvoje strašidlo aby som nebola sama
Napíš svoj komentár