Priznávam niekedy ma to fakt dobehne.
Proste príde ten stav kedy cítiš ako ti vnútri v tebe niečo zviera niečo a ty sa len premáhať aby si nevyronil slzu aj keď ju máš na krajíčku.
Nuž mňa to dnes zmohlo. Toľko veci sa zmenilo. Tak veľmi veľa. Vzťahy, najmä vzťahy. Niektoré k horšiemu, niektoré k lepšiemu. Skús hádať, ktorých je viac.
Spomenula som si na tie nádherné časy, kedy bez závažných problémov, sme leteli na bicykloch po kopci, smiali sa, padali a so slzami v očiach sa zase zdvíhali. Občas s prehreškami, napáchnutí cigaretovým dymom so strachom sme sa plazili domov a vyhovárali sme sa na uja, ktorý pred činžiakom fajčil.
Prečo? Prečo sa to sakra zmenilo? Prečo nám nemôže byť dobre? Stále...
Prečo je tak húpa otázka. Nikdy sa na všetky odpovede nenájde odpoveď. Ale mohla by sa.
Ako raz Albus Dumbledore povedal, pravda je krásny a krutá zároveň, preto s ňou treba narábať opatrne.
Tak!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár