Skoro ráno na svitaní vyrazili ďalej po ceste smerom k hraniciam. Vonku bola napadaná rosa a lúče slnka pomaly zahrievali pôdu... Obloha bola veľmi čistá takmer bez mráčika. Tento krát sa rozhodli ,že pôjdu severnejším hraničným priechodom aj keď bol ďalej. Avšak mal tú výhodu ,že na ceste tam nebolo prakticky miesto kde by na našu skupinu mohli zaútočiť nepozorovane. Bola to cesta obchodníkov, prievozníkov a cestovateľov.
Postupovali rýchlejšie než včera ,ale stále to nebolo dosť rýchlo. Keď vystúpilo slnko vyššie nachádzali sa v oblastiach neobývaných popri ceste boli malé kríčky a vysoká zelená tráva. Lúče slnka dopadali na zem a odrážali sa od ligotavých kvapiek rosy. Družine sa naskytol krásny pohľad. Ako keby na každom steble trávy nachádzala sa malá kvapka zlata. Tento pohľad dal aspoň mierny pocit kľudu na ich nervózne duše.
Slnko už vystúpilo vysoko na nebo, príjemne sa oteplilo. A na ceste sa začali objavovať prví ľudia , ktorí smerovali do mesta Gaši. Keď sa už blížili k jazeru Marato objavil sa za ich chrbtom povoz s dvoma koňmi v záprahu plne naložený senom. Kočiš bol oblečený v starších , zjavne často používaných šatoch, a na hlave mal klobúk ktorý mu zakrýval takmer celú tvar až na ústa. Povoz zo senom ich predbehol a začal miznúť v diaľke...
Kone išli blízko pri sebe a kôň panovníka bol v strede medzi nimi, čiže vytvárali obrannú formáciu v tvare hviezdy. Keď už boli pri jazere Marato Objavili sa prvé vysoké stromy napravo od chodníka bolo vidno jazero aj vlnky, ktoré ako by sa pohrávali s lúčmi slnka. Avšak nebolo počuť jediného vtáčika, celá príroda zmĺkla a vyčkávala. Pred našou družinou sa objavil známy povoz so senom bol celý naprieč cestu a kočiša nebolo nikde vidno. Ticho ako v hrobe rušili iba vlnky narážajúce o breh jazera. Zrazu vzduch preťali šípi ,ktoré neomylne zasiahli svoj cieľ ,ozvalo tupé dunenie ako bezduché telá padli na zem. Panovník sedel nehybne na svojom koni celý zahalený do plášťa s kapucňou a vôbec sa nehýbal. Jediný kto sa hýbal bol iba najmohutnejší člen našej družiny, ktorí až teraz uvidel a pochopil tú pascu, ktorá bola na nich nastražená. V zadnej časti voza so senom sa otvorili tajné dvierka a povyskakovali odtiaľ lukostrelci. Ako posledný vyskočil muž v čiernom a bolo vidno že s usmieva. "Toto je vaša konečná stanica Pán Muto" uškrnul sa a ľavou rukou si pripravoval meč aby mohol čo najrýchlejšie tasiť. Nikto nič nepovedal bolo počuť funenie a vrčanie toho najmohutnejšieho chlapa, ktorého šíp zasiahol do pravého pľúca. "Ale ale pánko si o sebe myslí, že sa s nami rozprávať nemusí" Muž v čiernom sa pomaly priblížil ku koňu pána Muta. Keď už bol pri ňom rýchlim pohybom pravej ruky vytasil meč a plynulo pokračoval a sekal šikmo od spodu na hor tak, že každému normálnemu človekovi by na mieste odťal nohu. Zastavil meč a tak rýchlo ako ho vytasil a ťal tak tak isto rýchlo ho naspäť zasunul. Bol to v skutku veľmi skúsený a šikovný šermiar. "To by Vás malo naučiť hovoriť! " súčasne ako to povedal celé telo sa zosunulo na zem a vydalo neprirodzený zvuk. Keď to muž v čiernom uvidel pristúpil bližšie a poriadne si to telo pozrel. Bolo to len oblečenie vycpané senom a prepracované do takej dokonalosti, že len vo veľmi malej vzdialenosti bolo vidno rozdiel. Muža v čiernom zachvátila zúrivosť a celou silo do slameného tela kopol tak, že sa celé rozletelo na márne kúsky a blízke okolie bolo pokryté slamou. "Kde je?!?" zreval na najmohutnejšieho. "Hahah.... To sa nikdy nedozvieš ty hlupák... Naletel si na naš trik..." povedal a mohutne sa rozkašlal pričom vypľuval krv. Muž v čiernom obišiel ďalšie telá a zistil, že telo veliteľa je tiež falošné. Nakoniec došiel k najmohutnejšiemu a povedal:" Toto je tvoja posledná šanca povedz mi kde sú !!!" a súčasne vytasil meč a priložil jeho špičku mužovi na krk. "To ti nikdy nepoviem. Ja slúžim mojmu panovníkovi VERNEE!!! " a súčasne ako to povedal celou silou vyrazil proti špičke meča, ktorá sa mu vryla hlboko do tela a on na mieste ľahol a zomrel. "Sprosté prasa!" povedal muž v čiernom a odpľul si na nehybné telo. "Okamžite mi pripravte najrýchlejšieho koňa akého tu máme!" zakričal na lukostrelcov. Tí mu okamžite priniesli koňa. Vysadol naňho a vyrazil tak najrýchlejšie ako sa dalo. Tak za toto budú tí dvaja ešte veľa trpieť. Muto si môj už viem kde ta nájdem, musím to stihnúť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár