Tak som sa ti rozhodol napísať po dlhom čakaní a hľadaní tvojej osoby. Už dávnejšie som ťa chcel poprosiť, aby si prišla, lebo všetky naše spoje dovtedy odídu a teba stále nikde ... . Už si pomaly začínam myslieť, že osoba ako ty ani nemôže existovať, no aj tak v kútiku duše dúfam, že sa mýlim...
Predstavujem si ťa ako osôbku milú, sympatickú, skôr takú, čo nechce byť často v centre pozornosti iných, ale robí kopu správnych vecí, bez toho, aby to tí druhí vôbec vedeli. Ďalej si ťa predstavujem ako veriacu, ale nie tak navonok, ale vnútorne, takú, ktorá dokáže byť pri tebe a už len svojou prítomnosťou ovplyvňovať tvoje dni. Ktorá by bývala blízko, aby som ju mohol stretávať často a aj sychravý deň by zmenila na slnečný. A napokon ako človeka rozumného, ktorý sa rád smeje...
Možno sa pýtaš, čo ti môžem ponúknuť ja, no statky- zmätky ani nie, skôr pochopenie, podporu, pomoc, svoj voľný čas, dôveru a hádam aj iné dobré vlastnosti ... A ešte mám na Teba prosbu:
Zažni aspoň v jednom okne, napriek všetkým tmám,
nech môj tieň čo dolu mokne, tam nestojí sám,
dážď si ladí ten svoj známy, nočný klarinet a ja čakám pod oknami pár daždivých viet...
Zažni aspoň kúsok sviece, nemaj prosím z toho strach,
nech sa svetlo zatrbliece v nočných kalužiach, keď sa v tvojom okne zažne, láska vstúpi do dverí, že to so mnou myslíš vážne aj dážď uverí...
s pozdravom
Tvoj Vyvolený
P.S. Teším sa vopred na Teba a dúfam, že čoskoro už konečne prídeš
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
janet159
9. 10.októbra 2011 18:30
To je prekrásne :´(
4
pekné veľmi. všetko príde vtedy, ked to nečakáš. ja sam som sa o tom presvedčil. či už dobré...ale aj nie dobré
Napíš svoj komentár