Pocas strednej skoly som mala vela vztahov, neboli to vazne vztahy a hadam najdlhsi z nich mohol trvat take dva mesiace. Mozno som niektorym chlapcom ublizila a mozno to brali rovnako ako ja. Myslela som si, ze hadam ani neviem nikoho lubit, alebo skor nechcem nikoho lubit. Naco aj? Presviedcala som samu seba, ze ludia su priliz sebecky na to, aby mohli niekoho milovat a ze vsetky vztahy su aj tak iba o sexe. O tejto teorii ma vlastne presvedcilo to, ked sa ma opitu snazil znasilnit jeden "kamarat".

No casy a ludia sa menia a napriek mojmu presvedceniu, ze nepotrebujem a nechcem vazny vztah, sa to zmenilo. V lete v tretom rocniku na strednej skole som tak ako kazdy rok isla na jeden festival. Hoci som si to platila sama, v tej dobe ma velmi bavilo zbierat podpisy na peticie. Asi najviac na tom ma bavilo to, ze som behala s mojou holkou hore dole po celom letisku a kazdy druhy chalan alebo skupina ludi chcela aby sme s nimi vypili. A my sa riadime teoriou: ked davaju tak ber, ked biju, utekaj. A tak po niekolkych hodinach takehoto zberu podpisov sme skoncili na mol opite, no na pocudovanie sme to akosi vykryvali. V tento den som spoznala moju skutocnu novu lasku. Cely zvysok festivalu som stravila v jeho spolocnosti. A nie len festivalu ale celych prazdnin. Obaja sme od prveho momentu vedeli, ze toto nebude len ta letna laska na par chvil. Asi necely tyzden po hodokvase prisiel za mnou a boli sme spolu tyzden na stanovacke. Postoj mojich rodicov ma celkom zarazil. Byvali sme od seba cca 500km, ale nevadilo im, ze ja som bola takmer cele prazdniny u neho alebo pn u nas. Oblubili si ho. Tieto prazdniny boli cele takmer dokonale. Stale len nejake chaty, koncerty, festivaly, stanovacky, kamarati, hulenie, chlast, zabava, ziadne starosti. Po prazdninach to bol moj maturitny rocnik. On dalej pracoval, a chodieval za mnou tak casto ako to bolo mozne. Bol aj na mojej stuzkovaej a kym sa dalo chodievala som aj ja za nim na vikendy. Bol to skvely vztah mohli sme si verit a vzdy sme sa tesili na kazdy spolocny vikend. Bola som proste zamilovana tak ako nikdy predtym. Bola som si ista tym, ze s nim stravim zvysok svojho zivota a bola som stastna.

Predstavovali sme si to velmi jednoducho, ze pojdem za nim na skolu a budeme stale spolu. No na skolu ma neprijali kvoli tomu, ze iny ludia mali viac znamosti, no v tom sme problem nevideli. Uzivali sme si dalsie prazdniny a dufali, ze na dalsi rok nam to vyjde. No nic netrva vecne a vsetko sa mi vratilo. To, ako som ja ublizovala inym sa mne vratilo vtedy, ked som to cakala najmenej a zranil ma ten clovek, od ktreho by som to nikdy necakala, resp. ti ludia, od ktorych to boli najviac.

Na novej skole som bola spokojna s ludmi ktorych som tam spoznala. Spoznala som novych skvelych ludi. Kazdu pauzu medzi prednaskami alebpo cvikami sme sa isli bud zhulit, alebo sme chlastali. To bolo to, co ma v tom case bavilo najviac a teraz zistujem, ze to bolo o 100% lepsie ako to co robim v tomto obdobi. Skolu som nechala tak lebo ma to nenaplnalo a nebavilo. A tu zacali moje problemy. Ked sa to dozvedeli moji rodicia, vecne na mna bud len kricali, hadali sa so mnou a aj moj vztah sa dostal do krizy. Myslela som si ale, ze sa to da zase dokopy a bude vsetko ako predtym. No toto nestatsne obdobie trvalo priliz dlho na to, aby som to zvladla len tak ako dovtedy a tu prisiel moj prvy kontakt s tvrdymi drogami. Prave tu sa to vsetko zacalo. Party, drogy, alkohol.... Tak ako som si dovtedy bojovala proti drogam som nim sama podlahla.

S mojim chlapcom som sa rozisla po tom, ako mi moja mama raz s usmevom na tvari povedala, ze teta videla mojho chlapca sa za ruku vodit a bozkavat s inou, ze s nou uz dva mesiace chodi, a videla som v ociach mojej mami tu radost s akou mi to oznamila a ako len cakala na ten moment kedy ma to uplne zlozi a tu radost s akou pozerala na to, ako sa ja trapim. So slzami v ociach som sa obliekla a utiekla von len aby som jej nedala tu sancu sa tesit z mojej bolesti. Vtedy som zacala nenavidiet vsetko naokolo moju rodinu, ktora sa z mojho utrpenia tesi, mojho chalana, ktoreho som nadovsetko milovala a ktory ani nemal tu odvahu sa mi s tym priznat a seba samu za to aka som bola naivna, ze som vobec niekomu mohla uverit, ze ma miluje. Mala som pocit, ze je to len moja chyba, ze som spravila priliz vela zloby na to, aby som mohla byt stastma.

Od tej doby som si povedala, ze ludia budu stale rovnako zly, bez ohladu na to co robim ja. Bola som uplne na dne a nasledujuce vianoce boli najhorsie v mojom zivote. Vsetky svoje problemy, som zacala riesit len drogami a alkoholom.

Den pred stedrym vecerom som este priliala olej do ohna tym, ze som sa opila ako delo. Takze vianoce boli horsie ako zle. Vsetci sme na seba len zazerali, a jedina komunikacia medzi nami bola len ta ked sme si nadavali, alebo sa hadali. Brat dokonca mame povedal, ze keby vedel, ake budu vianoce, tak by radsej ostal sam na internate. A vsetci samozrejme hadzali vinu len na mna. A mne to bolo uplne jedno, pretoze mi bolo stale zle.

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
saraja  26. 11. 2009 16:27
Zaujimavy príbeh...a ako to pokracovalo dalej?
Napíš svoj komentár