,,To nie je možné!..Včera si tu ešte bol a dnes ta nikde nemôžem nájsť...Počkaj...Možno sa mýlim,vieš,bývam často naivná..alebo skôr romantická?Alebo nezrelá?Ty mrazivý no sladký vánok,moje potešenie,čo ja stváram?Duša je nebezpečná vec.To si vedel aj ty.Vie to každý.Škoda,že často len podvedome.Hľa,niečo žlté sa tu ligoce!Hovoríš,že som blázon?Žltá bola moja obľúbená farba...Keď som sa do nej zamilovala,bola som presne také dieťa,ako dnes..Ako vždy.Navždy.Hľadajúce náruč dákej duše..Túlajúce sa v daždi,ktorý nikdy nedokončí svoj rekviem..A odvtedy nenávidím slnečnice.A začínám sa báť,že tú dúhu viac nebudem chcieť vidieť..Alebo,len keď tam tá žltá bude chýbať..No vtedy to už nebude dúha.Bude to len..Bude to niečo iné.Niečo nezvyklé.Budem sa musieť na to pripraviť.Vraj by to nemalo byť ťažké,bez dúhy sa dá žiť a dážď...ten si niektorí ani neuvedomujú.Áno,máš pravdu.Po čase si na to zvyknem.Len to neviem,že kde ťa mám stále hľadať.A či ťa vôbec mám hľadať.Haló?Si tu?Prečo mlčíš?Ja len..ja..Chcela som ti len povedať,že v daždi bolo najkrajšie s tebou.Ale teba tá dúha neoslnila..Pamatám sa,keď si prišiel po mňa.Bol krásny letný večer,vtedy som ani ja netušila,že sa chystá búrka.Keď si tam stál,skoro som ťa už nevidela v tej tme,ktorá sa mi vtedy zdala skôr ako akási hmla,ktorá ma k tebe nepustí.Stál si tam bezmocný a hľadel si do zeme.Bol si vážny,ako vždy.A ja som bola zrazu očarená lampami,ktoré v ten večer svieteli tak zvláštne do modra.Plávala som v tej kráse,v ktorej mnohí vidia len sklo a elektriku..Ja som tam videla svetlo,ktoré mi ťa umožní vidieť a tvoje modré vlasy pod nimi.Zdravila som ťa ako vždy,tou tajnou rečou,čo si poznal len ty a možno si si to ani neuvedomoval..Áno,presne.Moje klišé,vravel si.Neuvedomovať si veci..dosť častý jav,ver mi.Nešťastný hriech,ktorý spáchame sami proti sebe.A tentokrát som ho spáchala aj ja.Spolu s tebou.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár