no naše hviezdy sa nestretnú nikdy
stojim sama pri prahu tvojho sveta
stratená v záhrade zvadnutých kvetín
Možno som ako kameň,
no ty si tá skala z ktorej som sa zrodila
všetky tie prekrásne svetlá boli len ilúzia
žiara tvojej hviezdy ma len oslepila
Ty si tú svičku nezapálil,
Ani neodložil na horšie časy.
Možno príde raz tma,ktorá neľutuje tvoje oči
ale tá stratená sviečka už nikdy neposlúži..
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár