Veru, vymyslanie fantastickych pribehov nikdy nebolo mojou silnou strankou, z coho vyplyva ze musim brat inspiraciu z tych realnych, prezitych, ale snad predsa len trochu okorenenych a prikraslenych. Avsak ako spravny fanusik literatury viem ze poriadny pribeh stoji za zlamany gros bez poriadneho prologu. Tym som chcel povedat ze tuto moju 0. cast nieje natolko potrebne citat, ale podaktore suvislosti sa snad najdu a pridaju k pochopeniu mojej chorej mysle a k neskorsiemu stotozneniu sa s dejovou liniu. Ale ako vidim obecenstvo uz zaspava takze bez dalsich reci, podme na to!
Prolog:
Kupel bola pomerne horka, samozrejme ako sa na thermalnu kupel patri. Citil som ako sa mi uvolnuje kazdy sval tela, v bazene som bol uplne sam a sledoval som paru stupajucu nad vodou, citil som sa ako v nejakom sne. Zrazu sa vedla mna objavila Ona, bola nadherna, nadhernejsia ako som si ju kedykolvek predtym pamatal, nic nepovedala len sa usmiala. Prilozila svoju tvar k mojej a zacali sme sa vasnivo bozkavat, potom si polozila ruku na moju hrud. "DO PRDELE...!! Ta bolest!!" Ako keby jej ruka mala snad 100kil. Odrazu sa na mna pozrela a "STEKLA!" nechapal som preco steka! "Hav, Hav!!" ozvalo sa znovu. Pomaly som sa zacal prebudzat: "Bado zlez zo mna ty hovado". Vyraz na jeho nemej tvari vsak naznacoval ze to nebude zadarmo. Natiahol som sa teda po hodiny a spolu so salvou ostrych slov som nahlas vyslovil ze je 6:55. Tomu tazkemu chlpacovi to bolo podla vsetkeho jedno a rozhodol sa ze to je ten pravy cas kedy sa ist vyvencit. Nuz, vsetky argumenty boli marne a mne neostavalo nic ine nez vyhoviet. Navliekol som si teda nohavice a neobtazujuc sa vymenit tricko v ktorom som stravil noc vedla smradlaveho klbka zlatych chlpov, sme vyrazili. Pochopitelne vencenie by mohlo byt bezproblemove pokial by sa neprejavila moja tradicna alergia na ranne vstavanie a snaha o najdenie sacku na psie vykali. No proste krasna idilka kedy musite psovi vysvetlit aby s "tym" pockal kym prideme na miesto kde to netreba zbierat skombinovana s tak nehoraznym soplom ze dychat bolo absolutne nemozne. Ano! Samozrejme ze vreckovku som nemal! Nuz teda ale nechajme vencenie stranou a prejdime k veci. Prisli sme teda domov, psik dostal napapat a hygienicke vreckovky tiez dostali to co si zasluzili. Medzi tym sa vycasilo, co ma nesmierne tesilo, mal som totiz v plane navstevu na ktoru som sa naramne tesil a predstava straveneho dopoludnia pri slniecku na zahrade toto moje nadsenie krasne nasobila. Dal som sa teda do putzu, ved to poznate, sprcha, umyt zuby, ranajky, prezlecenie z pyzamoveho tricka a tak. Na to prisla jednoducha smska ktora naznacovala ze navsteva sa konat nebude. Pochopitelne som bol sklamany ale povedal som si ze ten den nemoze dopadnut tak zle, tak som teda zavolal "takmer" suseda Ygora (Birdznick: Ygor) a ako stare babky sme si pekne pozvanili pri rannej kave a dobrom seriali. Ked odisiel, dal som si dvoju dennu davku dobre vychladeneho energetickeho napoja a zacal som rozmyslat nad planom dna. Uloha to bola nelahka pretoze brat chystal doma nejaku "party" na ktorej som nemal najmensi zaujem byt. Trebalo niekde prespat, po nie tak dlhom prehovarani sa tejto ulohy zhostila domacnost mojho dobreho kamarata Biba (Birdznick: Bibo). Nahodil som teda gitaru na chrbat, pretoze Bibo je skvely gitarista a vyborny ucitel, pochopitelne som teda dufal ze vecer si nieco poriadne zahrame. Len co som dorazil do spominanej domacnosti, bolo jasne ze noclah si bude treba odmakat, co bolo jasne poznat z diabolskeho usmevu jeho ocinka a vrtacky v pravej ruke. Okamzite sme sa teda pustili do vrtania novych policiek nad pocitacom. Veru zvuk vrtacky vrtajucej do panelov mi neprisiel vtedy az tak strasny ako sa neskor dozviete. Kazdopadne straty neboli az take velke. K ujme prisla len polovica steny a ubohy vysavac ktory vysavanie strku nezvladol. Rozhodli sme sa ze co sa dalo, bolo pokazene a nasa praca je u konca. Avsak naprava bola uz praca pre inych, takze namiesto odpykania si zasluzeneho trestu, zmizli sme radsej do mesta. Alebo skor by som mal povedat: "Previezli sme sa busom do centra, dali sme si kofolu a peso sme sli pomaly domov, pretoze nebolo co robit". Doma sa uz na nas usmievala opravena stena a novy vysavac, co bolo znakom dobre odvedenej prace (nie nasej, pochopitelne). Dali sme sa teda do tvorivej cinnosti. Po vypocuti si par akordov z mojych ruk Bibo zhodnotil ze budem radsej spevak, stale nechapem preco. Napisali sme poriadny textik, pozreli nejaky film a spokojne zalahli do postele. V tu noc som nemal ani zdaleka tak krasny sen no za to zobudenie bolo zdaleka horsie... "DRRRRRRRRVVRRRRRRRRRTRRRRT!!!" ozyval sa celym barakom zvuk vrtacky "PRASK, BUM? TRESK JEB!" este ohlusujuce mlatenie kladivom. Pohlad na hodiny: "7:00" tazky vydych a hlas spoza mna: "Ach, ktory idiot zacne rano o siedmej vrtat?" V takych chvilach cloveka nenapadne povedat dobre rano, proste len poviete co si mysliete a nezalezi vam na tom ci je to zdvorile alebo nie. Vstali sme teda, naranajkovali sme sa, ja si vobec nepamatam cim. Sadli sme za pocitac a zacali tak trocha nahravat ten nas hit. Zazvonilo MSN a zahadne oranzove pismo Bibovi pripominalo ze dnes ide na chalupu. Okamzite sme teda isli nakupovat nejake zasoby, samozrejme ja som nebol zainteresovany do tohoto vyletu, a tak som len pozeral ako Bibo a Glendur(Brdznick: (neexistuje) nakupuju. Po prechadzke potravinami sme este skocili do bytu, ja som si pobral svoju gitarku, zbalil zubnu kefku a pratal som sa s nimi na zastavku. Mali pochopitelne namierene na Autobusovu stanicu, a ja rovnako, ide mi odtial pekne trolejbus domov. Trochu som chcel povyzvedat co tam vlastne budu robit, ale ziadnej priamej odpovedi sa mi nedostalo, len som si zacal pomaly vybavovat ze asi pred tyzdnom som bol opytany ci sa nechcem pridat. Vtedy som samozrejme odmietol, musel som sa totiz starat o psa a nemal som cas ist niekde na chatu, ale teraz ked som vedel ze doma je brat, prisiel mi to ako fajn napad. Nemal som ziadne nahradne oblecenie, dokonca ani trenky... :´-( . Ale povedal som si ze spontannost nadovsetko. Z vrecka sa mi ozval pipavy zvuk, vytiahol som mobil a uvidel krasny napisa: "Bateria takmer vybita" presne som vedel co spravit. Brat bol v telefone velmi uvolneny a uplne bez problemov povedal ze psa vybavi. Ked som zlozil, na telefone sa uz len ukazala prazdna baterka a napis "Bye Bye". Usmial som sa teda na Glenďa a spytal som sa: "Tak? Kam to ideme?"-"Do kuchyňe!" odpovedal. Nazov dediny sa mi zdal vtipny tak som sa este usmial a oficialne dodal ze idem s nimi. Bez hotovosti v penazenke a vybytim telofonom som sa vydal na dedinu!
KONIEC Prologu! DALSI DIEL: "Vypni tu gitaru!!" soon!
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
melcoire
17. 8.augusta 2007 14:55
Odpravedlnujem sa za vsetky gramaticke chyby a prosim neupozornujte ma na ne! Ja viem ze som gramaticke hovado!
4
vzhľadom na to že neviem o čom je ten článok..tak ti nenápišem niečo k veci..ale máš tu môj názor..juhú
5
Okeej..uz to mam precitane tento nazor uz je celkom kompetentny..ze? a budes ich mat 5
jo a suhlasim..spontannost nadovsetko.. ja som bola teraz tiez cleu noc bez strojceku a zubnej kefky..a myslim si,ze to je ovela horsie ako nemat nahradne trenky XD
jo a suhlasim..spontannost nadovsetko.. ja som bola teraz tiez cleu noc bez strojceku a zubnej kefky..a myslim si,ze to je ovela horsie ako nemat nahradne trenky XD
Napíš svoj komentár