AAAAAA tak to tu mam, zase raz aj ja potvrdzujem, ze dnesna doba je uponahlana. Vsetko robim na poslednu chvilu, pocit, ze nic nestiham, rychlo sem, rychlo tam, toto urobit, este toto a tamto, co najrychlejsie vystartovat z domu je mojim cielom. Napriek vsetkym veciam, ktore este musim urobit- umyt sa,zbalit sa, obliect sa a svetky tie veci, ktore robime pred odchodom na dlhsiu dobu, som si sadla sem, este tych 5 minut najdem aj keby co bolo. Predsa nemozem nedodrzat slovo. Vonk usa stmieva, vecer sa estelen zacina, ale dnesny vecer nebude len tak nejaky. Tiez nan nezabudnem. Je tazke stavat sa dospelym. Vela mladych sa snazi rychlo dospiet, robia veci, pardon, snazia sa napodobnovat veci ktore robia dospely, snazia sa tak konat, rozhodovat, posudzovat. A ked k tomu skutocne dojde, ke dpride situacia, ze musia konat vyspelo, alebo sa rozhodnut ako vyspela a inteligentna osobnost, tak to vzdavaju. Zrutia sa a vzdaju to, preukaze s a u nich syndrom spatkovania. Cize sa chcu vratit spat a praju si byt zase mladi a blbi, nenesuci ziadnu zospovednost za svoje ciny atd. Ach jaj, takisto by som sa rada vratila. Ale kazde obdobie zivota ma caro, treba ho iba objavit a vyuzit naplno vsetky pozitiva tej ktorej zivotnej etapy. Tot vse.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár