O tom ci budeme aj my tymi usmiatymi, prijemnymi a sympatickymi rozhodujeme len my samy, kazdy pre seba. Alebo, z opacnej strany, ci budeme zadumani, nahnevani a u ostatnych apatiu vyvolavajuci ludia. Kazdy sa moze rozhodnut. Kazdy den. Viem, ze niekedy sa usmievat proste neda. Niekedy je to fakt zle. Raz hore, raz dole.
Pre dnes som sa rozhodla byt tym prijemnejsim clovekom. A tak som sa usmievala. A hop- urobi to priam zazraky. Som taka ako vela inych. Som tichsia v spolocnopsti cudzich ludi, tazsie sa zoznamujem, obcas si nechavam skakat po hlave, lebo nedokazem povedat veci nahlas a tiez nedokazem niekedy povedat slovko nie.
Ale spat k dnesku- tak som sa usmievala, medzi ludmi, popri robote. A fakt bolo vsetko ine. Ludia si o vas myslia urcite lepsie veci, pokladaju va sza pritazlivych, zaujimavych a tiez asi citia tuzbu va sspoznat, alebo byt vo vasej spolocnosti. Aj ja ked uvidim veseleho cloveka, pomyslim si, ten sa ma, stastny clovek, ten by ma iste rozveselil, ten nevie, co je smutok..
A tak som sa usmievala, zrazu som sa smiala uplne od srdca a ludia si ma vsimali, za dnesok som spoznala 6 novych ludi a vsetci mi vyjadrili akusi sympatiu k mojim usmevom. A vravim to preto, ze ja sa inokedy len tak nesmejem. Prichadzam tak ovela. Inak by som tych ludi urcite nespoznala a uz vobec by ma nepotesili svojim nadsenim, ze boli v mojej spolocnosti. Na den som sa stala tou, TOU, co sa smeje, je vesela, prijemna a zanechava dobry dojem...A bolo to aj pre mna potesujuce.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár