Nevadi. To si snad kazdy zazil. Ten otrasny pocit, ze musim ist toto a tamto urobit, tam a tam ist, toto a ono sa naucit. Niekedy to ozaj splnim len s tazkostami. Avsak honba za niecim vacsim nas zenie to vzdy vykonat.
Aj teraz som v kolobehu urcitych cinnosti a v kolobehu snahy pretavit ich na nenarocne kazdodenne/kazdotyzdenne zvyky. Stale nieco robit. Bohuzial vidiet starsieho surodenca lenivo a necinne vysedavat na gauci pred hlupou telkou s este hlupejsim programom, posobi dost demotivacne. Ale nie dostatocne demotivacne,aby som vsetko doterajsie usilie zahodila.
Je to velmi zaujimave, pre mna urcite, sa pozerat na taketo dva odlisne typy ludi, myslim to vseobecne. Jeden sa snazi robit urcite veci sposobujuce akysi posun vpred, nech uz je to v comkolvek, druhy sa sprava flegmaticky a priam nezucastnene na vlastnom zivote. Co ma na jednej strane dost zaraza, no na druhej si vravim, naco sa tym zaoberat. Staci suche konstatovanie, ze je to interesantne, taketo opaky a odlisnosti u ludi. Asi sa tym radsej prestanem zaoberat, to bude snad rozumnejsie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár