Mala som casto potrebu myslienkami sa vracat do minulosti, obzerat sa za nou. Spominat bud s radostou alebo zlostou. Tak ako sa pozeram do minulosti, mozem sa rovnako pozriet i do buducnosti? Preco tak ako vidim obrazy z casov pre mna davnych a zatratenych, preco by som nemohla rovnako vidiet obrazy buducnosti? Predstavit si tu najkrajsiu buducnost. Pre niekoho je to velka rodina, velky dom so psom a s este vacsou zahradou, pre ineho je plaz a more stelesnenim dokonalosti. Alebo pekna kopka penazi. Zdravie, laska. Cokolvek, co ta ucini stastnym a spokojnym.

Mam urcite predstavy o rokoch nadchadzajucich. Mam sny a ciele o dobe blizkej i dalekej. To, ze, ovplyvnit mozno jedine pritomnost a tym z casti aj buducnost /ak existuje/, je nemalo ludom zretelne. Ale nechce sa mi uz velmi polemizovat. Iba sa pozriet na to, co je zrejme a evidentne- pre dobru buducnost /ak existuje/, je potrebne, cinit v pritomnosti veci prospesne. Nevravim, ze to nevyhnutne znamena konat nejake dobro, ale robit veci prospesne pre seba.

Aj ked si obcas spomeniem na prachom zapadnute casy, situacie a ludi, uz necitim tolku spojitost, tolku naviazanost na minulost. Skor konecne nastalo odputanie od nemilej ery osobneho zivota, a to je dobre. Aj pady na hubu su kroky vpred, ako sa vravi.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár