Nechystám si siahodlhé prehovory k vám, čitatelia, píšem to, čo sa mi na srdci zjaví. Dlhšiu dobu pociťujem vysokú nespokojnosť so svojím krátkym životom. Stále sa mi zdá, že niečo dôležité mi uniká. Nechcem viac mrhať časom, chcem žiť. Áno, vyhlásim to trebárs na plné ústa: NECHCEM žiť tradičným spôsobom života, nechcem žiť podľa zásad, nechcem robiť to, čo vravia mi iní, nebudem žiť podľa nepísaných pravidiel. A nerozpakujem sa ozrejmiť vám subjektívny názor, že plne odmietam spútavať svoje telo, dušu i myseľ akýmisi pre ženy rutynnými spôsobmi prežívania niečoho tak cenného ako je život. Škola, možno nejaká tá práca, svadba, deti, vnúčence, dôchodok, smrť...To je klasický obraz.. Hej, je to všetko veľmi pekné..ale mne to nestačí a myslím, že nie som sama...Ale chcem sa presadiť. A aj sa presadím, zviditeľním. Fajn, písala som už mnoho blogov, písala som články kde-tade a nadobudla som u ľudí aj kladné, no aj záporné statusy.. no to mi nestačí. Srdce mi obostrel strach, že svoj život nevyužívam dostatočne naplno, nie som dosť aktívna. Neviem, či tento nový blog, úplne od nuly, mi prinesie aj nové možnosti. Pravda, neuspokojí ma vedomie, že si to niekto prečíta, neutíši to môj smäd po uznaní. No verím, že ak začnem od úplného začiatku, zmietnem zo stola doterajšie prehry a nastolím uspech. Má niekto podobné pocity?

 Blog
Komentuj
 fotka
iluzia  10. 7. 2010 12:16
60 percentne sa stotoznujem s tvojim nazorom
 fotka
melinda282  10. 7. 2010 12:18
@iluzia to je viac ako polovica, to je fajn
 fotka
adriana77775  10. 7. 2010 12:19
ja sa stotožňujem na 80%
Napíš svoj komentár