Dnešok si dovolím považovať za úspešný. Určite bol aspoň k mojej vlastnej spokojnosti. A to si nie každý môže povedať. Že, áno, dnes som spokojný sám so sebou. Jednak preto, že som stihla všetko, čo som si naplánovala a možno i viac, a jednak preto, že som zas a znova dokázala v relatívnom pokoji ustáť liekmi podfarbené výstupy mojej sestry. Súrodenci niekedy vedia pekne osladiť život. V dobrom i zlom zmysle. Napríklad dnes mi osladili akurát tak silnú kávu, inak nič. Ale kto by sa vedel dlho hnevať na rozšafné malé decko s dvomi dlhými vrkočmi? Ja nie. Aj keď niekedy mám toho ozaj až po krk. Až nad hlavu. Ešteže čokoládka, PChra alebo rozprávočka v telke na chvíľu zaženú hyperaktívne dieťa niekam do izby alebo obývačky. Radšej nehovorím, aký cirkus nastane, keď sa zídu viaceré malé rozšafné decká s vrkočmi i bez nich. To je humbuk na nezaplatenie. Vlastne, malo by to byť spoplatnené. Veď taký mnohodecibelový humbuk poškodzuje dôležitý zmyslový orgán, sluch. A nervy tiež v keli, hm. Ale nevadí, dajú sa i tak nájsť príjemné stránky života, dokonca aj v tom deckom kriku je čosi pekné. Kto to má také doma, vie

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
adriana775  25. 7. 2011 00:03
Napíš svoj komentár