Ach tí večne nasratí rodičia, človek si ani v nedeľu nemôže užiť trochu pokoja.
Ešte ani nie som riadne prebudená z rozprávkových snov, už sa všade rozlieha krik. Veď aby nám dal ocinko na známosť, že už je plný síl do nového dňa. A tiež, že má jeho zvyčajnú, ja to výstižne nazývam diskutabilnú náladu, kedy sa žiadna prkotina nevyhne siahodlhému rozoberaniu až do toho najzbytočnejšieho detailu. Málokto by veril ako dlho a obsažne sa dá rozprávať o obyčajnom jahodovom jogurte, ktorý nedopatrením skončil v koši. Odporúčam to vyskúšať, takáto debata jednoznačne pozitívne posilní medziľudské vzťahy.
A tak snažiac sa zúfalo pochopiť nepochopiteľné, hladím na môjho rodiča, ktorý mi oznamuje, že odteraz majú byť jogurty pochádzajúce z nemenovaného obchodného reťazca pod mojím drobnohľadom. Snáď už väčšej zbytočnosti ani nejestvuje. A ak náhodou nerieši totálne chujoviny, venuje sa inej, oveľa zmysluplnejšej činnosti, a síce vynášaniu samého seba do výšin, prikrášľovaniu svojho problematického adolescentného obdobia a ešte sa pri tom tvári, ako keby ma to malo z nejakých neobjasnených dôvodov zaujímať alebo vedie nekonečný monológ o vlastnej nenahraditeľnosti či už v práci alebo doma, proste typický chlap. Ibaže, prečo to aj ja musím znášať?
A moja mamička, podivná to žena. Neviem, asi ju chytá nejaký komplex . Keď som s ňou bola naposledy na nákupoch a zdôverila sa mi s jednou vecou intímneho charakteru, už-už som mala príznaky mŕtvice, to bolo do neba volajúce priznanie.
Ešte horšie je, ak sa začne o nepríjemných veciach zmieňovať pred všetkými, lenže už to rafinovane neriskuje a nevraví o sebe, ale o mne. A tu už prichádza moje konečné fyzické štádium striedavej nenávisti a prekvapenia vrcholiace intenzívnymi tikmi v ľavom oku.
Keď už som pri tých očiach, skúsim metaforu- rodičia sa nezvratne stali tŕňom v mojom ľstivom oku. A to je nemilé konštatovanie.
Ešte nech mi zatrhnú aj večerné surfovanie na nete a ja už vážne prehodnotím svoj doterajší, rodičmi utláčaný život a seriózne si pobalím všetky dva kufre a dám rodinke donevideniaa

 Blog
Komentuj
 fotka
mirkooo33  11. 7. 2010 15:43
pekne píšeš
Napíš svoj komentár