Dokončovala darček pre mamu, trápila sa s ním celé hodiny. Mame sa určite bude páčiť. Pohladí ju po blonďavých vlasoch, zasmeje sa smiechom lúčnych zvončekov a povie: ,,MIláčik, tak ty si si spomenula?" Očami, z ktorých sála láska, čo by mohla zabrániť vojnám, pohladí dcérkinu hrdosťou žiariacu tvár.
Ó, už sa na to teší. Ešte drobné úpravy. Trochu lepidla a červenú pastelku. Všetko je prpravené. Vzala zo skrýše kytičku orgovánov a vydala sa na víťaznú cestu.
Na chodbe sa však zarazila. Kam sa ponáhľa otec za takého počasia? Nebojí sa? Pokrčila plecami. Možno len niečo zabudol v aute. Ona má teraz inú prácu. Vbehla do obývačky. Akurát sa zablyslo, bude nasledovať hrozivé dunenie hromu. ,,Mami! Aha, čo som..."
V očiach, v ktorých donedávna žiarilo teplo lásky, ustrnul výraz strachu, bezmocnosti. Bielu košeľu poškvrnili len štyri kvapky krvi, no z hrude desivo trčal nôž. Orgovány pomaly, sťažka dopadli na podlahu. ,,Mami! Mami, nieeeeee..."
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
cotessy
21. 5.mája 2008 16:48
aaaa...brutalne
2
...nečakané.
skvele zvládnutý kontrast medzi tou milučkou krásnou naivitou a koncom.
skvele zvládnutý kontrast medzi tou milučkou krásnou naivitou a koncom.
Napíš svoj komentár