ľadová hmla objíma.
Ten pohľad na nebo
až k slzám dojíma.
Tejto krásy obraz pretína
kŕdeľ bielych labutí.
Letia a nič im nebráni,
moja duša s nimi poletí.
Červený západ slnka
mení sa v noc.
Tá chvíľa čarovná
má nadomnou moc.
Hlasné ticho sa rozlieha,
šumí lístie stromov.
V tom kúzle prírody
mám ja svoj domov.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kaira07
9. 11.novembra 2008 14:23
to je tak krásne..
2
Pekné... A ešte k tomu to bolo aj rýmované...fu Tá posledná strofa sa mi páčila najviac krásne
5
kokso holka, mas talent pekne je to, uplne to navodzuje tu atmosferu krasneho zapadu slnka, aj ja som sa dnes pozeral
Napíš svoj komentár