Vždy si bol jazdcom v búrke. Čakal si na slnko tam, kde už nie sú hviezdy s Pam ruka v ruke. Hadí kráľ prenikol na druhú stranu. S hrdzavým žezlom umenia doby a korunou snov. Stále neznámym vojakom. Nikto nerozpálil tvoj oheň? Chcel si plávať k mesiacu? Šaman v kmeni otrokov, Len ty vieš, čo si chcel, prečo si sa nakláňal z oblokov. Sám si si zvolil koniec svoj? Alebo si prosil o dotyk? Génius nedosiahnuteľnej mysle, ako had dlhý sedem míľ. Prehral si vyhratý boj. A je koniec, drahý priateľ. Pre iných nový začiatok... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj