v mihotajúcom sa
horúcom vzduchu.
Dusím sa prachom a špinou
a smrťou a v ústach mi vyschlo.
Slnko, čo sa kedysi v rozprávke milo smialo,
ma prisadlo svojou ťažkou páľavou.
Duchovia obetí naokolo
a drevené kríže,čo tu stoja
skôr na výsmech,než na pamiatku,
mlčky demotivujú.
Len cieľ ďaleko na horizonte
(nevedno, či lepší)
sa vábivo, nerestne usmieva,
a Via Appia pod nohami
šepce osudy predchodcov,
ktorí mali viac síl, viac nádeje,
viac preliatych sĺz..
no menej šťastia
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár