Možno ste už mali pocit, že chodíte... chodíte... chodíte a nie je cieľ. Ste ako bez duše, bez vedomia... proste akoby ste skutočne nežili. Srdce vám bije, dýchate... no proste všetko. Ale nemáte chuť dýchať. Všetko je všedné, jednotvárne, a i tie okamihy svetla sa v tej tme stratia bez stopy.
Občas je môj život práve taký. Sú to také obdobia, keď sa mi najlepšie píšu básne, pretože ja viem písať len keď som depresívny. Mojich asi 80 básní svedčí práve o tom, že depresívny som dosť často. Možno by som len potreboval niekoho, kto by ma z toho vytiahol, ale takých ľudí musí byť veľmi málo, ak som ani jedného nenašiel. Taký je môj život bez života.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
quixinka  12. 10. 2007 13:51
och.netrap sa. take stavy teda poznam, ale nakoniec pride nieco co to zmeni.treba len cakat
Napíš svoj komentár