Aspoň jeden deň...

-Dobré ráno zlato.
-Dobré ráno láska.
Ako vždy, aj dnes ma zobudil ten najkrajší „budík“ na svete. Hneď ako som ju uvidel, bol som nútený sa usmiať. Pobozkám ju a idem k oknu. Otvorím ho dokorán. Nádhera, čaká nás ďalší krásny deň. Tak ako každé ráno musím povedať, že som sa ešte nikdy necítil tak skvele oddýchnutý ako dnes. Spoločne sa naraňajkujeme, dám si sprchu a oblečiem sa...
-Musím už ísť. Uvidíme sa večer zlato... ľúbim ťa.
-Aj ja ťa ľúbim, pekný deň.
-Aj tebe...
Odchádza... no vôbec nie som smutný. Viem že onedlho zas budeme spolu.

Nikam sa nemusím ponáhľať, času mám dosť. Škola začína až o hodinu. Pobalím sa teda a o pár minút už pokojným krokom kráčam smerom do mesta. Milujem prechádzky. Preto som tak ako každý deň šiel radšej pešo. Vzduch vôbec nie je znečistený, slnko svieti a na oblohe nie je ani jeden obláčik. Každý koho stretnem sa usmieva. Nikto nie je smutný, nikto sa netrápi. Každého čaká skvelý deň, tak prečo by sa niekto trápil? Dokonca aj šoféri jazdia tak ako každý deň – celkom pokojne a pomaly. Žiadna nehoda nehrozí, to je každému jasné.

Vchádzam do školy, kde ma už čakajú priatelia. Nikto nevyzerá otrávene aj keď nás čaká pár hodín v škole. Rozprávame sa o všetkom a pomaly sa presúvame k učebni. Tam na nás čaká mladá, pekná pani profesorka. Hneď mi napadlo, že možno budem mať isté problémy so sústredením sa. Ale ukázalo sa, že profesorka vie upútať nie len svojím výzorom, ale aj inteligenciou. Všetci sme všetko dokonale pochopili a dokonca sme skončili skôr. Tých pár zadaní, ktoré nám nadelila budeme mať určite vypracované v priebehu niekoľkých minút. Tak ako každý deň. Nikdy sa nemusím dlho učiť alebo pracovať na zadaniach. Vždy sú jednoduché, všetkému predsa rozumiem tak ako každý.
Každému sa v škole darí, profesori sú skvelí a nemajú potrebu niekoho vyhadzovať zo skúšok. Každý študent vie presne čo má robiť a robí to na 100%. Všetci sú spokojní so všetkými a všetko vyjde hneď na prvý krát.

Po niekoľkých hodinách v škole si ideme sadnúť na kávu, džús, kofolu, minerálku... Tak ako každý deň. Máme predsa kopec času a financie nám tiež nechýbajú. Obzriem sa po podniku, ktorý sme si vybrali dnes, je to náš najobľúbenejší. Aj včera sme boli v našom najobľúbenejšom podniku ale ten je na druhom konci mesta. Vidím tu partie priateľov, ktoré sa zabávajú takisto ako my, vidím spisovateľov, ktorí pri hudbe, ktorá sa každému páči píšu svoje nové bestsellery, vidím páriky, ktoré majú oči len pre svoju polovičku a vidím tu aj budúce páriky, ktoré majú oči tak isto len jeden pre druhého. Každý sa usmieva, každý je šťastný. Vesmír je v rovnováhe. Všetko je tak, ako má byť.

S úsmevom na tvári kráčam aj domov. Prezlečiem sa a idem si zabehať. Tak ako každý deň, aj dnes pokorím svojich 11 rekordov. Napriek tomu, že sa stmieva sa nemusím báť, že ma niekto prepadne alebo dobije. Načo by to niekto robil? Všetci sú šťastní a nikto nechce robiť nikomu problémy. Vynikajúco som si zabehal. Prídem domov, kde ma už čaká jediná osoba, ktorá vie vždy zlepšiť moju náladu. Aj keď je úplne dokonalá, s ňou sa ešte vylepší. Dám si horúcu sprchu a navečeriame sa.
-Aký si mala dnes deň?
-Úžasný. Aký bol ten tvoj?
-Dokonalý zlato.

Chvíľu sa rozprávame, pozrieme si nejaký dobrý film... Potom si ideme ľahnúť. Zajtra nás predsa čaká ďalší dokonalý deň. Musíme si teda oddýchnuť. Zhasínam... a idem do postele. Nič nie je krajšie ako zaspávať pri niekom koho ľúbiš. Aj v tme vidím jej úsmev. Pýta sa: „Prečo nemôže byť každý deň takýto?“
„Neviem...“ odpovedám... a v duchu sa pýtam: „Prečo nemôže byť ASPOŇ jeden deň takýto?“ :/

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu