Mám rád filmy s myšlienkou. Veľmi rád. Navyše také filmy, ktoré sa nie vždy končia práve najlepšie. Také filmy sa mi zdajú skrátka reálnejšie. Koniec koncov, realita väčšinou nie je ružová ale naopak, končí sa v temnote. Myslím, že také filmy nám dajú najviac. Možno to pre niekoho sú len hlúposti. Nehádam sa, sto ľudí, sto chutí... Ja mám tieto filmy ale veľmi rád. Veľakrát keď si taký film pozriem, dokážem celé hodiny a dokonca celé dni nad nimi premýšľať. Nad tým, čo mi ten príbeh dal a čo by som mal vo svojom živote zmeniť. Veľakrát sa snažím v tých filmoch nájsť. Prirovnávam svoje problémy k problémom hrdinu tohto filmu. Viem, že moje problémy ale nemôžu konkurovať tým tragédiám, ktoré tam vidím. Vždy si pomyslím, že vlastne môžem byť rád, som živý, relatívne zdravý a mal by som byť...šťastný. Upokojí ma keď sa po takom filme „hecnem“ a poviem si, že na tom vôbec nie som zle aj keď si tak niekedy pripadám.

Veľmi obdivujem tých hrdinov. Tých ľudí, ktorí si napriek svojmu osudu nepovedali, že tento život nemá zmysel, poďme sa pozabíjať... Naopak, stále kráčali vpred aj keď to s nimi nevyzeralo dobre a veľakrát boli v beznádejnej situácii. Nemám na mysli tie staré dobré akčné filmy s neohrozenými hrdinami, ktorým sa náboje nikdy nemíňali, nikdy ich nikto netrafil a pomoc vždy prišla až potom, čo všetci bad guys voňali fialky odspodu. Mám na mysli filmy o obyčajných neobyčajných ľuďoch, ktorí chceli urobiť niečo pre tento svet. Vedeli, že sami to nedokážu. Jedna kvapka v mori nič neznamená. Ale aj tak sa rozhodli pre takúto nemožnú úlohu. Zmeniť svet k lepšiemu. Dlho som premýšľal prečo to urobili. Prečo si jednoducho nepovedali, že na svete nežijú sami a ich povinnosťou nie je snažiť sa zmeniť túto hrôzostrašnú realitu na niečo, čo by sa dalo nazvať svetom. Nedávno som jeden takýto film pozeral. A...možno čiastočne som pochopil.

Hlavný hrdina stratil úplne všetko. Kvôli svojej nerozvážnosti pripravil o život 7 ľudí. Medzi nimi aj ženu, ktorú miloval. Zničil 7 životov, kvôli jednej hlúpej chybe. Dá sa toto napraviť? Mŕtvym nemožno prinavrátiť život. Rodinám nemožno vrátiť ľudí, ktorých mali radi a po ktorých ostalo v srdciach jej členov len prázdne miesto. Také rany sa nehoja. Hlavný hrdina napriek tomu všetkému, chcel. Hľadal 7 dobrých ľudí. Ale skutočne dobrých. A rozhodol sa im pomôcť za každú cenu. Nájsť ľudí, ktorí to majú ťažké, nie je vôbec zložité. Horšie to ale bolo s tým druhým kritériom. Aby si tí ľudia takúto pomoc skutočne zaslúžili. To bolo ťažšie. Ale nakoniec, takých ľudí našiel. A pomohol im. Urobil najviac čo mohol aj keď sám kvôli tomu musel zomrieť. Istej žene daroval svoje srdce. A nemyslím to v žiadnom prenesenom zmysle. Dal jej svoje srdce, aby ona mohla žiť. Nevidiacemu dal svoje oči. Chlapcovi s rakovinou daroval kostnú dreň... Bol to najsilnejší príbeh, aký som doteraz videl a veľmi ma zaujal. Títo ľudia už stratili nádej a kráčali týmto životom len z povinnosti. No nevzdali sa. Napriek svojím ťažkostiam sa nevzdali. Hlavný hrdina im zachránil život, zmenil ho na niečo znesiteľnejšie, krajšie... Týmto ľuďom jednoducho zmenil svet. Od základov ho zmenil na krásne miesto.

Možno práve takto môžeme aj my zmeniť svet. Nehovorím, že všetci sa máme dať teraz „rozobrať“ a zachrániť niekoho. Hovorím len, že aj my môžeme niekomu pomôcť. Môžeme zmeniť niekoho svet k lepšiemu. Aj keď to možno znie absurdne. Každý jeden môžeme zmeniť svet. Neviem ako, ale chcem to skúsiť. Chcem takto zmeniť svet. Aj keby som ho mal zmeniť len pre jedného človeka, chcem to urobiť. Ak si to povie každý, naozaj spoločne môžeme zmeniť našu „krutú realitu“ v niečo oveľa lepšie pre nás všetkých. Alebo nepočúvajme a myslime si, že som len idiot, ktorý pozeral prisilný film na jeho hlúpe vedomie. V tom prípade ale nenariekajme, aké je všetko nanič. Nemáme nato nárok. Nerobíme predsa nič preto, aby sa to zmenilo...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár