Bez ujmy určite nie. Keby to bola len ujma toho konkrétneho človeka, bola by to pohodička. Lenže kvôli tomu, že on zišiel z cesty, bude trpieť mnoho ľudí. A to je najhorší pocit na svete. Keď vieš, že niekto trpí kvôli tebe. Nemôžeš spať, nechutí ti jesť, je ti zle z teba samého. nenávidíš sa...Teda ak máš trošku svedomie. Ak nemáš je ti to jedno. Ale nám obyčajným ľuďom to nie je jedno. My sa potom zvykneme veľmi trápiť. Rozmýšľal som prečo je to tak...až som nato prišiel.
Keď som bol malý, bol som raz u starkej, ktorá mala (a doteraz má) taký starý sporák s elektrickými platňami. Stále mi hovorili aby som sa ich nechytal, aj keď ony vyzerali celkom neškodne. Raz som ale neodolal a celú dlaň som priložil na rozpálenú platňu. Teda poviem ti... počuli ma až vo Zvolene(30 km pre orientáciu). Šli sme potom do kostola a ja som tam celú omšu ručal ako najatý. Ruka posiata pľuzgiermi, červený v tvári, oči plné sĺz... Na také niečo sa nezabúda ani teraz, keď mám 19... ALE... už nikdy som sa odvtedy nedotkol tej platne. A ani druhej. Ani tretej a nie, ani štvrtej. Proste som sa poučil...a poriadne.
Mám dojem, že človek sa niečo naučí len keď veľmi trpí. Len vtedy sa mu to poriadne zapíše na ten jeho hard disk. A potom si bude dávať pozor. Človek sa skrz tieto minitragédie učí. Naberá skúsenosti, ktoré potom využije v ďalšom živote. Prečo to niekto vymyslel takto? Prečo to nemôžeme mať jednoducho v pamäti? Čo je dobré a čo zlé? Prečo to už všetko nevieme? Prečo by niekto...chcel aby sme sa trápili? Nerozumiem tomuto až zvrátenému nápadu ani trochu. Verím ale...že raz... mi to ten niekto vysvetlí. A verím že jeho argumenty budú viac ako postačujúce.
Tak pre toto teda človek musí utrpieť ujmu aj keď chce urobiť dobrú zmenu vo svojom živote a vrátiť sa na svoju pôvodnú cestu. Musí sa poučiť, že také niečo už urobiť nemá. Že má stať pevne a neobzerať sa. Keď sa na ďalšej križovatke rozhodne zle a pôjde zlou cestou? Tak je to len ďalšia lekcia od života, ktorá sa zas dá napraviť. Nebude to bezbolestné. Ale potom si aspoň vždy dobre zapamätáme, že toto je zlé. Neschvaľujem spôsob, akým je naše poučenie dosiahnuté, ale musím povedať, že výsledok je vždy priam excelentný.
Neviem, či sme takí zlí... že iným, miernejším spôsobom by to jednoducho nešlo, alebo jednoducho sa niekto takýmto drsným spôsobom poistil. Proti takým, ktorí by boli v prípade niečoho miernejšieho imúnni... Ktovie... no len on to vie... Ja dúfam, že sa to raz dozviem tiež Zatiaľ sa budem snažiť stáť pevne... a veriť, že všetko to, čo sa deje má svoj zmysel... že to je na niečo aj dobré.. že ma to niekam posunie... A potom sa uvidí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár