Keď vonku plno ľudí no ty si stále sám?
Keď životu vzoprieš sa a nič to nepomôže?
A pýtaš sa seba: „čo taký človek zmôže?“
Poznáš to keď raní ťa všetko?
A hlavu máš plnú iba zmätkov?
Si sám ako prst a nik pri tebe nie je?
Teba to hnevá a vietor si pokojne veje?
Cítiš sa prázdne no niet ťa čím vyplniť
Celý svoj život môžeš iba ticho sniť.
Pokúšaš sa vlastný život do pamäti vryť
No zároveň sa pred ním túžiš rýchlo skryť.
Sedíš celkom sám prostred štyroch stien
I keď slnko svieti na teba vždy vrhá tieň.
A v noci len tma ti spoločnosť robí
Samota ti dušu na malé kúsky drobí
Poznáš ten pocit, keď nik už na blízku nie je?
Keď samota ti smútok len do duše seje?
Je to len pocit, ty nikdy nie si sám
A obraz je krásny aj keď nemá rám.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kvapalinka
8. 6.júna 2008 23:03
Určite každý pozná ten pocit, ale isto ani zlomok z nich to nevie tak krásne podať.
3
No, tak toto je fakt chvály hodná báseň.
Krásne, máš talen.Len tak ďalej.
Krásne, máš talen.Len tak ďalej.
Napíš svoj komentár