Nechcem sa hrať, chcem pravdou byť
Som tá, ktorá život už skúšala
A teraz chvíľami už nechce sa jej žiť.
Zmätok je magma, čo páli moje telo
Som tá čo chce cítiť viac
Už veľa myšlienok mnou preletelo
Chcem ako lúč svietiť na mesiac.
Som tá, čo chce byť ďalšou v poradí
Mnohí už svoj život prežili
Som tá, čo sama si vždy poradí
Tí čo sú mŕtvi, tí nikdy nežili.
Som tá, ktorej myseľ nech sa nestratí
Čo dokázali iní, nedokážem už
Nech môj čas sa márnosťami nekráti
Moje skutky zapíše nemiznúci tuš.
Nemôžem byť tým, čo cítim, že chcem byť
Som tá, ktorej duša kričí
Po smrti chcem zostať, v pamäti ľudí žiť
No slabosť mi zvnútra syčí.
Som tá, ktorá cítiť by chcela
Nie je mi to dovolené, hoci preto žijem
V bezmocnosti trpím celá
Svoje túžby radšej vnútri seba kryjem.
Už nechcem sa stále len pýtať prečo
Život zmysel stráca, žiaľ je jeho patrón
Chcem pocítiť, pochopiť, urobiť niečo
Som tá, ktorej bezmocnosť sadá na trón.
Som tá, ktorej kroky už nepočuť
Život mi medzi prsty preteká
Na nádej a na vieru asi strácam chuť
Akoby ma doháňala tá beznádej človeka
Podstata moja spútaná je, neletí
Som tá, čo by radšej nedýchala
Lebo žiara má prekážku, nesvieti
Som tá, čo snahu zanechala...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár