neplač. slová sú zbytočné . oni to tušia. preto sa nederú na jazyk. ľahšie by mi bolo ťa objať. viem, ako sa cítiš, ako ti je. snívaš svoj sen . o niekom, kto nikdy nezavadí pohľadom. stojíš na mieste, ktoré ti vybralo tvoje tak hrozne /ne/omylné srdce. osvetľuješ mesiac, prefarbuješ hviezdy, z kvapôčky vody pokúšaš sa vymodelovať skrehnutými rukami najkrajší oceán sveta len, aby si na chvíľu uvidel ten úsmev, ktorý ti znova a znova z nikdy nezistených dôvodov dáva túžbu žiť no úsmev neprichádza nemáš tu moc zostávaš sám porazený a tvoje srdce do teba deň čo deň vráža a kričí "vravelo som ti " žiješ neustále životom dvoch osôb ty prežívaš chradneš ľudia na teba ukazujú prstom "pozrite zbláznil/a/ sa " no ty len zo spánku kričíš nemo, najdrahšie Ti meno .. stráčas kyslík ale ona rastie každým dňom je silnejšia nepotrebnejšia bezradná bezmocná osamelá osoba z tvojho druhého života, ktorá prebýva v tebe obrastá ťa ako brečtan nehmotná ťaživá ako perie Láska bez nádeje. neplač. prosím Ťa, neplač. buď statočný cínový vojačik. neplač, Tvoje slzy hovoria k môjmu srdcu, veď vieš ,,, sme na tej istej lodi ,,, " Cínový vojačik stál v prenikavom svetle a pocítil strašnú páľu, ale nevedel, či je to od ohňa alebo od lásky. Stratil už všetky farby, nikto však nemohol povedať, či sa mu to stalo na cestách a či od žiaľu. Pozrel na malú bábiku, ona pozrela na neho a pocítil, že sa roztápa; ale stál ešte statočne s puškou v ruke. Tu sa otvorili dvere a prievan schytil tanečnicu. Ani vzdušná víla vletela rovno do kachieľ k cínovému vojačikovi, vzbĺkla a už jej nebolo. Potom sa cínový vojačik roztavil a keď na druhý deň slúžka vyberala z kachieľ popol, našla tam namiesto vojačika malé cínové srdiečko. Z tanečnice však zostala len ozdoba a aj tá bola od ohňa celá čierna. " Blog 13 0 1 0 0 Komentuj