Zahľadel sa na dym, čo stúpal z komína, ktorý sa ťahal od kuchynského kozuba nahor a myslel na svoju rodinu vnútri. Všetci ešte spokojne spali a netušili, že ich navždy opúšťa.
Nemohol si pomôcť, ale bolo mu z toho trochu smutno.
Robím dobre ? pýtal sa v duchu.
Veľká prikrývka pekných spomienok sa pokúšala zadusiť tie čerstvé, smutnejšie.
Nemal na výber. Dlhšie už zostať nemohol. To mu hádam nik nemôže zazlievať.Tak, či onak, odísť do sveta je preňho najlepšie riešenie. Veď už má osem rokov a pravda je taká, že zatiaľ v živote nič nedokázal.
Sám sebe nahovoril, že to to je dôvod, pre ktorý odchádza z domu. Zdal sa mu totiž dobrodružnejší než ten , skutočný, na ktorý nechcel myslieť.
A tak sa vydal na cestu...
Keď prešiel cez prvé dve dediny, v tretej stretol jazvečíka a hladného somára. Zastali až pred nezvyčajným domom .
So stromom, ktorý bol výnimočný. Preto ho ľudia z dediny nemali radi.
Vo vnútri obchodu našiel hračky. Neboli to ale hocijaké hračky . Boli to bábky z dreva.Ktoré vyzerali ako živé.
Nie,
ktoré boli živé.
A bol tam aj starý pán, ktorý ho naučil ,že utekať sa dá vždy.Vrátiť sa dá tiež vždy .
ale niekedy , kým to človek pochopí, je už prineskoro.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
17. 7.júla 2017 16:39
Dobre to začínalo, len ten koniec vyznel, akoby bol pán nejaký úchyl
Napíš svoj komentár