Merlin61: Ako si Maroško pri prezeraní starých fotiek uvedomil zmenu....

Neviem. Skutočne neviem. Sedel som za počítačom a z ničoho nič som sa začal hrabať v súboroch a priečinkoch, ktoré som už dávno neotvoril. Až som prišiel do obávaného priečinku ,,foto“. Priečinku, ktorý síce obsahuje najnovšie fotky ale zároveň sa v ňom nachádzajú fotky z dávnych časov. Sú na nich ľudia, ktorý sa postupne, pomaličky alebo niektorí práve naopak vcelku rýchlo vytratili z môjho života. Ľudia, ktorých priateľstvo mi bolo kedysi veľmi cenné, a ktorých mám, teda aspoň vačšinu stále rád. Nuž časom alebo hnevom sa často rozbijú aj pevne vyzerajúce priateľstvá, z ktorých sa postupne stane známosť, ktorej sa na ulici spýtate ,,Ako sa máš“ a po krátkej formálnej odpovedi idete ďalej. A neskôr, neskôr sa z tejto známosti stane ,,ten a tá“ ako sa to len volal a o niečo neskôr ostane, iba matná spomienka.

Vždy som si tento fakt, tento kolobeh uvedomoval. Vedel som, že nemožem byť taký sebecký a myslieť si, že ľudia, ktorý so mnou kráčajú po ceste na nej budú stále. Vedel som to a čakal kedy sa naše chodníčky rozídu. Nehovorím, i ja som tomu neraz pomohol, i ja som nechal vychladnúť dobré priateľstvá ale už je neskoro. Niektorí ľudia nám prosto vstúpia do života, niečo nás naučia, o niečo nás obohatia a potom zase raz odídu. Niektorí majú rovnakú cestu ako vy dlhšiu, a cesty niektorých sa iba križujú. Vedel som to a preto som taký prekvapený. Vedel som to a napriek tomu som smutný. Preberajúc sa haldou fotiek z minulosti, kde sa miešali fotky len z nedávneho víkendu som sa rozhodol usporiadať ich. Tentokrát však nie podľa udalosti kde boli fotené, ale podla toho čo cítim ku jednotlivým osobám na nich a aj podla toho akú to má perspektívu. Vytvoril som nový priečinok a automaticky, nerozmýšlajúc som ho nazval ,,Starý život“.
Keď sa nad tým zamýšlam moje podvedomie to zvládlo celkom výstižne. Do tohto priečinku som dal ľudí, ktorých som dlho nevidel a asi ani neuvidím, dal som tam ľudí s ktorým ,,raz pojdem von“, dal som tam jednu kamarátku, s ktorou sa stále bavím a nemienim prestať, lenže jej JA predtým a teraz je uplne odlišné (Dáška . Po tejto delbe sa cítim zvláštne, uvedomil som si koľko ľudí som dal do toho priečinku. Uvedomil som si, že chcem nový začiatok. S ľudmi ktorých poznám z minulosti, či len z pred nedávna ale len stými s ktorými to má budúcnosť. Už sa nebudem upínať na minulosť, nebudem si hovoriť a ospravedlnovať ich nezáujem tým, že ,,veď vtedy sme boli aký dobrí priatelia“.
Začnem s tými, s ktorými som teraz! A tí z minulosti? Keď budú chcieť, stanú sa súčastou môjho života, to vedia a keď nebudú chcieť putá budú pretrhnuté. Radikalne, tažké ale už potrebné. Pri tejto priležitosti som sa rozhodol zrušiť aj svoj profil na booome. Znie to úplne banálne a možno by niekto neveril aké je to pre mňa ťažké. Ten profil je totiž nasiaknutý minulosťou, je to niekedy už len jediné pojítko s niektorými ľudmi, komentáre, fotky, friedlist, všetko zastaralé, neaktuálne...Netušil som, že toto obyčajné triedenie fotiek mi ukáže niečo takéto, netušil som, že dnes sa rozhodnem preťať staré priateľstvá vysiace na tenkom špagátiku. Stalo by sa to aj tak, časom. Ja to spravím teraz. A tento výlev. Neviem, potreboval som to asi len niekam zapísať, aby i napriek tomu pretrhnutiu som mal niečo, čo mi bude pripomínať minulosť.

Oproti tomu čo bolo predchvílou len malé zrnko. Idem nato...

Denník

9 0 0 0 0

Komentuj

Ako si Maroško pri prezeraní starých fotiek uvedomil zmenu....

7 komentov k blogu

Horúce!