Kúsok dobra sa v ľuďoch ešte nájde

V poslednej dobe sa čoraz viac hovorí o tom, že v ľuďoch dobro už nie je. Že ľudia sú zlí, zahladení do seba a necitliví. No ja tak v celku nesúhlasím, posledné dni resp. zážitky z nich ma donútili zamyslieť sa nad tým či sa dobro na tomto svete nachádza. Je dôležité si uvedomiť, že nemám na mysli neziskové organizácie, ktoré poskytujú rôznorodú pomoc. Ich podiel na svetovom dobre je síce nespochybniteľní, no táto úvaha je skôr smerovaná k obyčajným ľudom. Ľudom, ktorý žijú v realite, snažia sa splniť si svoje sny a často krát im sám osud strpčuje ich životnú púť. Ľudom, ktorý sa možno cítia ukrivdení, že ostatným v núdzi niekto poskytne pomocnú ruku ale im nie. Samozrejme, že každý človek je individualita a preto ani tieto riadky nebudú platiť globálne. A v neposlednej rade je to môj pohľad, niekto sním možno bude súhlasiť, iný zase nie. Človek je tak komplikovaná, jedinečná a odlišná bytosť, že napísať niečo, čo by sa páčilo každému, čo by na každého platilo a čo by každý pochopil tak ako má je nemožné.
Vnímanie dobra a zla je osobná záležitosť každého z nás, každý považuje za dobré niečo iné a so zlom je to rovnako. Prevažne však platí, že ľudia čoraz viac hovoria, že svet čoskoro zasiahne armagedon, ktorý nebude žiadny zákerný vírus, ani útok alienov ale, že sa rozpadne kvoli zlu, ktoré držia v sebe ľudia. Teda kebyže ho držia v sebe tak je to ako tak v poriadku, ale to že ho ukazujú a praktizujú je horšie. avšak podľa mna sú tieto keci o veľkom konci sveta iba nezmyselné žvásty ľudí, ktorý sa snažia upozorniť na zlo i ked nie vhodným spôsobom. Hlavny dôvod, prečo si ludia myslia že zla je omnohoviac ako kedysi je, lebo omnoho menej vnímajú dobro. Pochopiť je to jednoduché. Keď vám niekto ublíži, bolí to a dlho. Hodiny, dni, týždne ba i viac. Cítite blízkosť oného zla, ktoré sa neda charakterizovať. Označíte ľudí za zvrátených a zlých a tento názor si postupne zakotvujete v hlave vždy keď vám niekto aj najmenej ublíži. Ani keď dostanete dávku dobra, tak sa to nezmení. Prečo? Pretože dobro vnímame menej, kratšie a menej intenzívnejšie ako zlo. Na dobrý skutok skôr zabudneme ako nato, že nám niekto vrazil ,,nož do chrbta“. Vysvetlím na jednoduchom príklade. Predstavte si, že vám niekto ukradne 100 korún. Boli to posledné peniaze a za ne ste chceli niečo načo ste sa dlhšiu dobu tešili. A zrazu ich nemáte. Naštve to, že? Ako môžu byť ludia tak zlí, že vám ukradnú posledných 100 korún? Vás ani neštve tá suma ale ten princíp. Jak si to môže vôbec niekto dovoliť, jak by sa asi cítil on kebyže mu to niekto spraví. A rovnováha medzi vnímaním dobra a zla je narušená, pretože cítite že je na svete viac zla. Predstavme si opačnú situáciu. Vy stratíte tých posledných 100 korún, no zrazu vás niekto potiahne za rukáv a povie ,,Chlapče, toto ti vypadlo“. Vy samozrejme poďakujete, či to bude naozaj úprimné ďakujem alebo iba zo slušnosti a poviete si v hlave, že máte prosto štastie. Nič viac. Rovnováha medzi dobrom a zlom sa nenaruší, pretože takúto ,,samozrejmú vec“ ktorú by mal spraviť každý za dobro ani nepovažujete. No nie je to tak? Dobro a zlo je stále v rovnováhe ako Yin a Yang, len treba otvoriť oči a vnímať to. Vnímať ako dobro to čo dobrom je, a nie každé neštastie nazývať zlom. Je to na vás. Chápaním a vnímaním síce svet nezmeníte, ale uvidíte ho aspoň v reálnom svetle a nie cez tmavé okuliare.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu