Vakocalypsa - čast prvá - Posledný obed

Vakocalypsa – časť prvá


Svet je bordel, ľudia sú len bábky a pánom tvorstva sa stávajú ONI! Zrušili Hodžovsko - Hattalovsku reformu! Môže ich niekto zastaviť a či svet padne pod nadvládu ich VELEBNOSTI?

Posledný obed

Vonku bol jesenný deň. Malé mestečko Panava žilo svoj typický nedeľný život. Po uliciach sa rozliehal hlas zvonu volajúci ľudí na omšu, ozýval sa klopot paličiek starých dám, ktoré sa ponáhľali do kostola, krik detí, ktoré ešte aj cestu do svätostánku využili na zábavu či vrzgot hojdacích kresiel na verande smerujúcich ku kostolu. Áno dnešná nedeľa bola presne taká istá ako ostatné. Aspoň si to každý myslel. Jazero vedľa mestečka upokojujúco žblnkalo v rytme jesenného vetra. Na zelenkastej vode sedeli kačky a čosi kvákali, veveričky z lesa sa došli napiť do jazera a potom zase veselo cupitali späť. Lahodný horský vzduch prechádzal po uliciach mestečka a šíril tak vôňu pečeného mäsa z oblokov.

Do kostola sa vychystala aj Alexis so svojimi detmi. Bývala na hlavnej ulici a cez oblok sledovala ako ľudia idú do kostola. Prestahovala sa sem len nedávno z veľkomesta a stále si nemohla zvyknuť že takmer každého obyvateľa pozná po mene, no na horský vzduch a zurčiaci potôčik si zvykla hneď. Stála za kuchynskou linkou z hrubého asi dubového dreva a miešala niečo chutné na sporáku. Popri tom s úsmevom hladela von oknom v čom sa jej sem tam pokúsili zabrániť jej hnedé dlhé vlasy, ktorých pramen z čas na čas zavítal pred jej oko. Mala ich síce zagumičkované no im sa to zrejme nepáčilo. A mali pravdu. Keď mala vlasy v gumke vyzerala staršie. Tak na 35, čo bola škoda kedže jej vačšinou typovali 20. Určite to sposobovala aj jej krásna postava, ktorá bola vačšinou oblečená v tesnom priliehavom oblečení. Trošku kontroverznejší obyvatelia mestečka si nato však už pomali zvykli. ,,Mami, mami” – prebralo ju z dumania volanie jej dcéry. Prívetivo sa otočila na Andrejku, ktorá bola vyparádená do kostola. ,,Áno zlatko?” – spýtala sa nežne. ,, Tie kačičky niečo planujú mami, stále sem uprene hladia” – vyjachtala zo seba ukazujúc prstom na jazero. ,,Kačky neplánujú, zase ti šibe? “ – ostro povedala Alexis milo sa usmievajúc. Aďa si niečo zamrmlala pod nos, išla hore schodmi a buchla dverami. ,,Kačky neplanuju” – opakovala si nervozne s arogantným tónom. Bývali tu len krátko. Aďa ani jej brat Maťo tu nemali ešte žiadnych priatelov. Alexis si myslela, že preto je Aďa v poslednej dobe zaťažená na kačky a stále o nich hovorí. Mýlila sa.

,,Obéééééd” – ozvalo sa z kuchyne a Aďa s Maťom ihneď s dupotom dobehli do kuchyne. ,,Ak ste si umyli ruky sadnite si, hneď vám naložim” – povedala Alexis, ktorá sa len nedávno vrátila s detmi z kostola. Zohla sa do trúby a vytiahla pečenú kačku. ,,AAAAAAAAAAAAAAA” – zahučala Aďa - ,,ty VRAHYNA, ako si mohla zabiť a upiecť tú úbohú kačku?” Zatiaľ čo Aďa prežehnávala nedelňajší obed a prosila boha aby odpustil jej matke za vraždu, neďaleko ich domu sa dialo niečo zaujímave.

,,Toto musí skončiť” – kričal Spoky. ,,Nemôžeme! Narušíme tym kolobeh prírody” – jačala Agáta. Takto na seba zjapali, hučali, kričali, jačali, kvákali. V tom priletela najvačšia a najinteligentejšia z nich. Nikto nevedel jej meno, každý ju však počúval. ,,TOTO JE NÁŠ ČAS!” – zahučala na celé okolie. ,,Vyvolená žije medzi nami a pomôže nám, nedá sa to zastaviť, my ovládneme svet” – zahučala až sa sčerila hladina jazera.

....koniec prvej časti...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu