Hopsne od púpavy po ten malý stromček.
Ten, čo zasadil ho malý chlapček.
Hneď už vidí mrkvy konček.
Papká zajo hryzká zelenučkú vnať.
Vtom vybehne z domu chlapčekova mať.
Len čo behom zajko začal sa poberať,
Florko zpodsukne: Hej, ty, poď sa hrať.
Zajo pozrel pani mame do očí.
Tá mu pokynutím hlavy prisvedčí.
Nič zlé z hnedých očí nezračí.
A tak malý kúsok poskočí.
Zrazu ocitne sa zajo vo vzduchu.
Poznám ja však toho, kto je tvorcom útoku.
Malá Leska ktorá má lúčne kvety pri uchu.
Stíska zaja ako bábo, vo velikom lopúchu.
Z domku sa už šíri vôňa krásna.
Vôňa medu, chleba a domáceho masla.
To ocko volá všetkých na hostinu z krásna.
To krásno dala im príroda, ten kúsok zo sna.
Zajo bál sa, triasol sa a nevedel čo má robiť.
Ruka čiasi však začala mu chlebík droliť.
Rodinka na lúke kŕmila ho šalátom, nechcela ho skoliť.
Takto jedli na zemi, tam kde sa nič nedá rozbiť.
Drevené misky, lyžice tiež z dreva,
do pohárov z hliny každý si nalieva.
Zajo je a šalát do brucha si nadieva.
Chvíľu potom mu už detská rúčka zamáva.
Zajo prišiel domov na kraj mesta veľkého.
V tej diere našiel vždy len všeličoho iného.
Papiere a odpadky a šalátu chemického.
Vzal si deti a ženu, že idú do lepšieho.
A tak zajko s rodinou.
Cestovali krajinou,
za Florinkom s maminou
a oteckom s Lesankou.
Za tri roky po všetkom tom,
na úbočí nie je dom.
Už je domov milión.
Každé zviera má ten svoj.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
whataboutsusan
9. 1.januára 2009 19:38
Fu tak konecne nieoc poriadne od teba mile poucne ma to pointu aj myslienku behind ako sa tu zvykne vraviet ..prva co celkom ujde
Napíš svoj komentár