Unavená svetluška, sadla si ti do uška. Zavolala priateľky, aha máme postieľky. A tak malé svetlušky, smejú sa ti pošušky. Najprv boli v uchu, teraz driemu v bruchu. Keď raz príde pravý čas, keď začuješ milý hlas, keď sa začneš usmievať, tie sa budú zobúdzať. Až raz príde prvá pusa, svetlušky, tie rozlietnu sa. V bruchu začne tanec veľký už viac nejdú do postieľky. Smiať sa budeš po mlčky, zasvietia ti svetlušky, a ich svetlo každý zočí, ako ide z tvojich očí. Blog 7 0 0 0 0 Komentuj