Prebrala sa až neskoro popoludní. Jej život bol len o tom, aby zistila o čom je. Nevedela čo je správne a čo nie. Mala vlastnú realitu, vlastný názor. Bohužiaľ však bol príliš ovplyvňovaný spoločnosťou, ľuďmi, ktorí vlastne ani neexistovali. Spoločensky prijateľné pravdy. To čo sa označuje ako zlo, to čo sa označuje ako dobro. Niečo čo sa patrí a čo nepatrí. Ona mala však pocit vraha. Nie toho ktorý to ľutuje. Ale toho, ktorý si to patrične vychutnáva. Hľadá ďalšiu obeť, aby nezabudol. Je to malý únik pred svetom. Ponoriť sa do hĺbky smrti. Smrť, ktorú nikto nechápe, ale každý o nej hovorí. Je to niečo magické, je to niečo tajomne. Niečo iné, ako život. A pritom ani o ňom nevieme nič. Tvárime sa, ako by to bolo to najkrajšie a najúžasnejšie na celom svete. Žiť. Hovoríme to, a pritom nepoznáme nič iné.
Ona vošla do svetla.

Reflektory ju osvetľovali. Hudba jej prechádzala celým telom. Vnímala len tmu pásy svetla seba. A dav ktorý bol okolo nej. Stratené príbehy, niekedy stratené existencie, podobné jej. Prečo verila že je jedinečná? Možno práve preto že bola. Mala síce na sebe to čo všetci. Robila to čo všetci ale vnútorne trpela ako nikto iný. Keď vyšla z dverí zadymeného pajzlu. Pocítila silu prírody, ktorá ju ovanula vetrom ktorý jej zdvihol šaty a dušu k nebu. Cítila sa zrazu ľahká. Nepotrebovala ľudí, ktorí ju obmedzovali. Stačili jej tlmené basy, vietor a ona. Zrazu sa cítila tak ako už dlho nie. Vedela, že toto je správne. Takto by mal vyzerať život. Spojená s hudbou a vesmírom. Chcela mať okolo seba spoločnosť, a pritom tak úžasne dokázala všetkých od seba odpudiť. Mala jedinečný talent. Zraniť a pritom byť obľúbená. Mala úžasný talent pretvárky ktorá vyzerala ako jemne rozpaky. To že jej duša bola hanblivá, jej telo nedokazovalo, ani reč. No vnútri bol tak ľahko zraniteľná. Taká krehká. Mala chuť vyzuť topánky a prejsť sa bosá po črepinách. Presne to by vystihovalo to, čo si zaslúži. Nepotrebovala svetlo. Keď v jej duši bol večný plameň. On osvetľoval jej život. Ale tak jednoducho ho vedela uhasiť, až sa sama divila, že vôbec kráča ďalej. Spravila to. Chcela spoznať smrť. Aby vedela či je naozaj život taký jedinečný. Mala ju na dosah ruky. Chcela odísť.
Nedokončila....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár