Proste keep smile...viac si aj tak nepomôžem...

vieš, nejak vo vnútri som vždy túžila spraviť nejaký hysterický výstup...teda nie doslovne...ale chcela som ti vykryčať aspoň ako ma to všetko bolí, že si nemal právo ublížiť mi,alebo ti povedať že ťa za to nenávidím,alebo utiecť preč s plačom,alebo proste len plakať aby si sa cítil vinný a vedel si že si mi ublížil,alebo ti povedať že mi to nemôžeš spraviť,že ťa potrebujem..proste niečo...ale nič z toho sa nestalo...


keď si mi napísal že sa chceš porozprávať hneď som vedela ktorá bije...nj napísal si mi to nakoniec..ale tak mali sme si to ´vyrozprávať´...
tak si prišiel..nasadla som do auta..pusa na ústa...bolo to hrozné ticho..len sme sedeli a boli ticho...ešte aj v rádiu museli hrať tu blbú pesničku apologize...chápeš??veď to sa nerobí...
...priéšli sme do slováču..sadli oproti seba..bože prečo oproti?prečo nie vedĺa seba ako inokedy?asi preto že to nebolo už ako inokedy...objednali si..už ani neviem čo ale na tom nezáleží..ale káva to nebola...

šiel si na wc..a ja som len sedela..pozerala do prázdna..chcela som plakať..ale nemohla som..nejak nebolo sĺz aj keď v mojom vnútri som ich mala more...aspoň som sa chcela donútiť aby si to videl ako ma to bolí..ale ani to sa nekonalo..alebo som mala odísť..len tak bez rozlúčenia..možno ti nechať odkaz a možno nie..

len sme sedeli...z cumeli do blba..teda aspoň ja..neviem kam si pozeral ty ale ja som sa snažila vyhnúť sa tvojim očiam...asi by som to nevydržala..
bol si smutný..ale prečo?veď ublížil si ty mne nie?
...hej jasné vravel si jak ti to je lúto a že nech sa nehnevám...
a ja?čo som spravila ja?presviedčala som ťa že to je ok..že budem v pohode a že to chápem....
prečo?stále sa pýtam prečo...?prečo som ja stále tá čo musí všetko chápať?prečo mňa nemôže mať niekto skutočne rád?prečo som ja vždy tá čo nikdy nerobí scény a nič nevyčíta?no tak prečo?
jasné..márne sa pýtam..na otázku ?prečo? sa odpovede nedávajú..

...a tak si ma zaviezol domov..jasné..musel si ísť do práce....žiadne uslzené údolie..žiadny útek..proste nič..
všetko zostalo v mojom vnútri..

vieš..niekde v srdiečku som mala krásnu story že ti proste poviem že to nezvládnem že ma to príliš bolí a s plačom odídem preč...a ty ma chytíš za ruku pozrieš do očí a povieš akú strašnú chybu si spravil...atď atď..

hoci som bola tvoja princezná toto je príbeh z reality...a happy end sa nekoná

a tak som prišla domov...hodila veci na stoličku...a strašne silno objala môjho plyšového soba do ktorého sa pomaly vpíjali moje slzy...

......hm jasné..veď to som proste ja..mia..budem vás presviedčať že som ok..že je to fajn...nie je..ale tak časom bude...
proste vytiahnem svoj profesionálny úsmev z krabičky nasadím si ho...a všetkých naokolo presviedčať že to je fajn....

proste keep smile...o nič iné tu nejde...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu