Zážitok 1.
Už je tomu pár rokov, čo sa to stalo. Niekde v Košiciach si ku mne prisadol mladý chalan asi metalista ( súdim podľa hudby , čo mu hučala zo slúchadiel) a celkom sympatický i napriek fľaku od jedla na jeho mikine. Tiež som v ušiach mala slúchadlá ( nedokážem počúvať tie rozhovory v autobusoch a apelujem týmto na všetkých : Mlčte v autobuse ! Nikto nie je zvedavý ako sa máte, čo plánujete, kam idete, čo nové doma ani čo kúpite frajerovi k sviatku !) i napriek tomu sa mi pár krát pokúsil prihovoriť. Vytiahla som si slúchadlá a so znechuteným výrazom ( mne podobným) som ho poprosila aby zopakoval , čo vravel lebo som ho nepočula. Vypytoval sa akú počúvam hudbu a podobné nezmysly. Slušne som naznačila ,že nemám záujem o rozhovor vetou ,, Môžem si už dať tie štuple späť do uší ? " Cesta teda prebiehala už bez otravovania. Tento južný spoj je rýchly ale má jednu nevýhodu- pri motoroste Tri groše musíme všetci vystúpiť lebo šofér sa ide najesť a v autobuse nemôžeme ostať aby niekomu niečo nezmizlo. Tak sme teda všetci vystúpili a po pol hodine mrznutia pred motorestom, v ktorom by som si už len z princípu nikdy nič nekúpila ,sme nastúpili do autobusu. Teda okrem môjho spolusediaceho. No kto by to bol čakal? Šofér bol sýty a nevidel dôvod prečo sa dlhšie zdržiavať a tak sme sa pohli. Trochu ma chytila panika a nevedela som či utekať dopredu k šoférovi , či kričať , či vyhodiť cez okno chalanovi batoh , ktorý ostal na vedľajšej sedačke pri mne. Nech teda aspoň má všetky veci keď sa rozhodol ostať. Možno ho očarila okolitá príroda. Našťastie chalan sediaci oproti reagoval pohotovejšie ako ja a vyčítavo sa ma spýtal ,, Kde je ? " ,, To ti naozaj neviem povedať" ,, Čo teraz?" (tiež sa mu asi veľmi nechcelo zastavovať autobus) ,, Bež dopredu povedať to ! " konečne som vymyslela niečo rozumné. Chlapec sa veru aj rozbehol a autobusárovi zdelil túto radostnú novinu. Aj keď som sedela na tých zadnejších sedadlách , nadávky bolo počuť. Prudko sme zabrzdili, otvorili sa dvere a šofér vystúpil aby sa pozrel za omeškancom. ,, Kde ste mladý pane? My vás nebudeme čakať!" kričal. Na to do autobusu vbehol zadychčaný chalan a ako kráčal ku mne na zadné sedadlá tak všetkým ďakoval a ospravedlňoval sa ,že mešká. Pobavilo.
Zážitok 2.
Tesne pred Vianocami , opäť sa trepem autobusom cez celé Slovensko. Tento krát nočným autobusom. Tie vždy ponúkajú kopu zážitkov s opilcami a tak podobne.V Banskej Bystrici nastúpil chalan, nevšímala som si ho bližšie ale značná podnapitosť bola očividná. Sedel asi o tri sedadlá predo mnou. Ja viem , že Čertovica je plná zákrut...a tá výška! Chápem, ľuďom so slabším žalúdkom môže prísť z takého niečoho nevoľno. Nehovoriac a podgurážených cestujúcich. A tak som niekde medzi 23 a 24 zákrutou na Čertovici počula nechutné napnutie a potom "dávenie"( mala som len jedno slúchadlo ani neviem prečo asi už dokážem "zábavné situácie" predpovedať.) Žena predo mnou nešťastne vykríkla ,, Preboha niekto sa tu povracal! " Zasvietili sa svetlá a šofér č. 2 dobehol. Nič sa nepýtal, nebolo čo vysvetľovať. Všetko bolo očividné, dokonca aj "rukochytné". ,, Tak človek vás zoberie lebo je mu ľúto vás nechať v noci na stanici aj keď som videl jak vyzeráte a vy sa mi tu dogrcáte? Mladý pane,toto sa robí? Zbaľte si veci, na najbližšom odpočívadle vystupujete. " ( vybrala som si už aj druhé slúchadlo, toto ma naozaj zaujalo). V autobuse bolo ticho, každý čakal, čo bude nasledovať. Šli sme asi ešte minútu a zrazu sme zastali - niekde na 26 zákrute. Civilizácia nikde, pouličné osvetlenie nahrádzajú hviezdy. Nikde nič. Otvorili sa zadné dvere a autobusár prišiel k chlapcovi. ,, No poďme von. " Chalanovi sa veľmi nechce z teplej sedačky ale nemal veľmi na výber a tak vystúpil. Chvíľka ticha a zrazu dnu vchádza opilec aj s handrou a vedrom. Za ním kričí rozzúrený autobusár ,, A poriadne to vyumývaj ! " Chlapec všetko poumýval a naspäť si sadol. Celkom ma potešilo, že šofér nebol debil a zachoval sa podľa mňa v danej situácii najsprávnejšie ako sa dalo.
Vystúpil v Prešove. Keď mu šofér podával batožinu s úsmevom povedal ,, No čo ? Už lepšie? " Pogrcanec so sklopenou hlavou odišiel. Šoférovi ale nedalo a potreboval niekomu zdeliť nočný zážitok.Dal sa do reči s autobusárom stojacim neďaleko. Všetko mu farbisto opísal (po šarišsky to má svoje špeciálne čaro a všetko znie podľa mňa vtipnejšie) a nakoniec dodal ,, Ale to iši dobre bulo. Bo znaš, sa zrihal na zem , to še dalo zmyty ale raz še mi tak divča porihalo, že to šytko bulo zasrane, i okno, i sedadla, i podlaha. Calu drahu to smerdzelo.To už ľudze hanby neznaju."
Viem, mohla by som chodiť vlakom a takýmto situáciám by som sa vyhla ale ja som si za tie roky zdvihla a už dávno sa nerozčuľujem nad vracaním, smradom, haváriou, zlyhaním motora uprostred diaľnice, pánom, ktorý chce okamžite vystúpiť lebo to všetko rozbije a..... ale o tom možno nabudúce.
Skutočný príbeh
Komentuj
14 komentov k blogu
1
soraya
21. 11.novembra 2013 21:48
vo vlaku tiež o zábavu nie je núdza
3
JA som zvedavý, ako sa majú, čo plánujú, kam idú, čo nové doma a čo kúpia frajerovi k sviatku.
Akurát mi to nikto nehovorí.
Akurát mi to nikto nehovorí.
5
Alebo nie som dievča.
Ale keď som mal 16 a vyzeral som asi vľudnejšie, rozprávala sa so mnou vo vlaku babka a róm, ktorý sa nanešťastie vyzul a spravil z toho celého veľké utrpenie
Ale keď som mal 16 a vyzeral som asi vľudnejšie, rozprávala sa so mnou vo vlaku babka a róm, ktorý sa nanešťastie vyzul a spravil z toho celého veľké utrpenie
6
od svojich trinástich rokov snívam o gumenom aute! a otec ma odmieta pustiť na vodičák kým niekto také nevyrobí
Napíš svoj komentár