Ležať v tichu a nechať sa unášať v kriku...*milujem

Mám rada, keď ležím v tichu
a môj hlas unáša sa v kriku
ktorý si sám spôsobil
...
Som bosorka
ty zlý čarodej
znásilňujem tvoju dušu
dávam ti horkú nádej
zatiaľ čo ty mi dávaš
tvoj teplý úd
tak sa vzbuď!
naozaj to nevidíš?!
raz predsa len pochybíš
bolesť ucítiš
i keď to nehcem
sama predsa neviem
ako skončí budúcnosť
či nestratí sa voňavý čokoládový opar lásky
či neprinesie,to čo nám dáva radosť len strasti
dúfam,že nie a verím tomu
chcem veriť tebe a začať veriť Bohu
chcem ťa ľúbiť silou hromu
...

Ja ľúbila som
a dala by som vtedy všetko
jeden boh a jedno náboženstvo
zobralo to, všetko zmietlo
vtedy stratila som hlavu
a teraz mám novú
...
už nechcem dávať všetko
teraz beriem viac ako si myslíš,že dávam
tvárim sa ako dáma
som však zlá beštia...
odpusť mi to
keď mňa to tak bolelo
láva,horkosť,láska
všetko vyvrelo
ostal len popol
a ruiny môjho mesta
tak som si ťa upiekla
z nového cesta
-si čokoládovy,si taký akého som chcela-
keď som z toho množstva sĺz mrela...

Milujem čokoládu ako teba
teraz som však na rozum
už nezanevrela
a milujem s ním a teba...
Lebo pri láske aj rozum treba!

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu